Občianske združenie Za demokraciu a právny štát informuje verejnosť, že Ústavný súd SR nálezom zo dňa 30. septembra rozhodol, že uznesením najvyššieho súdu z 11. novembra 2020 bolo porušené základné právo Martina Ribára na osobnú slobodu a právo na slobodu a bezpečnosť podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Ústavný súd opätovne vyhovel ústavnej sťažnosti Pavla Antoša, ktorú podal za svojho klienta  Martina Ribára, pričom opätovne skonštatoval porušenie základných práv M. Ribára, pretože ani Špecializovaný trestný súd a ani Najvyšší súd SR sa nezaoberali oprávnenými námietkami obhajcu pri rozhodovaní vo väzobnom konaní o väzbe obvineného, ktorý bol v tom čase už viac ako rok v kolúznej a preventívnej väzbe.

Ako uvádza jeden z iniciátorov občianskeho združenia advokát JUDr. Matej Marhavý (na titulnej snímke): „Ústavný súd SR sa v prípade tejto ústavnej sťažnosti zaoberal  primárne posúdením otázky, či sa Najvyšší súd SR vysporiadal adekvátne a preskúmateľne s právne relevantnou argumentáciou sťažovateľa, či je teda odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR ústavnoprávne akceptovateľné, či bolo zachované právo účastníka konania na také náležité odôvodnenie rozhodnutia o jeho väzbe, ktoré preskúmateľným spôsobom jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.“

Ako ďalej uvádza M. Marhavý: „Zo samotného nálezu zo dňa 30.9.2021 priamo vyplýva, že Ústavný súd skonštatoval, že napadnuté rozhodnutie Najvyššieho súdu SR samostatne a ani v spojení s napadnutým rozhodnutím Špecializovaného trestného súdu nedáva odpovede na sťažovateľove relevantné námietky, ktoré by sťažovateľ (M. Ribár) po roku strávenom vo väzbe nepochybne dostať mal“.

„Ústavný súd SR tak ako v predchádzajúcom Náleze z 13.5.2021 III. ÚS 33/2021 opätovne skonštatoval neprípustnosť zjavnej právnej „nadvalifikácie“ skutkov a v súvislosti s názorom Najvyššieho súdu SR o tom, že vo vzťahu ku kvalifikácii skutku bude ťažisko dokazovania pred súdomkonštatuje, že ide o názor z ústavnoprávneho hľadiska neakceptovateľný. Ústavný súd zdôrazňuje, že súd, ktorý o väzbe rozhoduje, je povinný skúmať právnu kvalifikáciu skutku ako jednu z tzv. materiálnych podmienok dôvodov väzby. Ak dokazovanie nepotvrdzuje, že sa stal skutok uvedený v uznesení o vznesení obvinenia, nie je naplnená väzobná podmienka. Takéto skúmanie je dôležité práve z dôvodov, aby sa zabránilo tzv. účelovému „nadkvalifikovaniu“ skutku zo strany polície, čo má za následok napríklad dlhšie trvanie väzby alebo prísnejšie podmienky pre prepustenie z väzby na slobodu, ako to mohlo byť aj vo veci sťažovateľa,“ dodal M. Marhavý. 

 Záverom advokát M. Marhavý uvádza: „V mediálnych vyjadreniach týkajúcich sa predchádzajúceho Nálezu Ústavného súdu SR o M. Ribárovi opakovane zaznelo vyjadrenie, že prípad M. Ribára je „výnimkou“ - po tomto ďalšom opätovnom rozhodnutí Ústavného súdu v prospech M. Ribára o porušení jeho základných práv vo väzobnom konaní sa žiaľ ukazuje, že predchádzajúce pochybenia zo strany väzobných súdov a to tak Špecializovaného trestného súdu ako aj Najvyššieho súdu SR neboli „výnimkou“, a že došlo k opakovaným porušeniam základných práv M. Ribára a k jeho nezákonnému väzobnému stíhaniu“.

 M. Marhavý napokon konštatuje, že určitá nespokojnosť tu je s nepriznaním finančného zadosťučinenia pre M. Ribára zo strany ústavného súdu v navrhovanej výške 10-tisíc eur, ktoré obhajoba vzhľadom na dĺžku trvania nezákonného väzobného stíhania pokladala za symbolické. „V tomto ohľade plánujeme vykonať v mene M. Ribára ďalšie právne kroky, keďže ide o skonštatovanie opakovaného a dlhotrvajúceho porušovania základných práv u M. Ribára“, dodáva M. Marhavý.