Mnoho veľkomiest od New Yorku po Hongkong tento rok zasiahli extrémne dažde, ktoré spôsobili povodne so smrteľnými následkami. V snahe kontrolovať budúce búrky začali japonskí vedci pracovať na ambicióznom vládou podporovanom projekte na ochranu tohto ostrovného štátu. Ich cieľom je premeniť extrémne počasie na „požehnanie“, píše agentúra Bloomberg.
Tím pod vedením Koseia Jamagučiho, docenta na Univerzite v Kjóte, sa zameriava na zníženie výskytu takzvaných „guerillových“ búrok. Tie so sebou môžu priniesť veľké množstvo zrážok za krátky čas. Cieľom vedcov je vyvinúť rad technológií na kontrolu počasia, ktoré dokážu zmierniť prívalové dažde, a uviesť ich do prevádzky do roku 2050.
Priehrada vo vzduchu
Ľudia sa desiatky rokov pokúšali umelo ovplyvniť počasie. Keďže je výskyt extrémneho počasia vinou zmeny klímy čoraz častejší, záujem o modifikáciu počasia začal znova rásť.
Minulé snahy sa spoliehali najmä na techniku nazývanú „osievanie oblakov“, ktorá na vyvolanie dažďa či sneženia z oblakov používa chemikálie a malé častice v atmosfére. Táto prax sa stále využíva a čínske úrady sa ňou dokonca v roku 2022 pokúsili prelomiť dlhé obdobie sucha.
Nový japonský projekt by predstavoval krok vpred z hľadiska rozsahu i typu zásahov, ktoré by mohli meniť vzorce počasia. Spolupredseda expertného tímu pre modifikáciu počasia v Svetovej meteorologickej organizácii Steven Siems, ktorý je aj profesorom na Monashovej univerzite v Austrálii, povedal, že bude veľmi ťažké preniesť techniky z prostredia počítačových simulácií do reálneho sveta.
Prvou z nich je myšlienka natiahnuť nad morom akýsi záves s cieľom zabrániť stúpaniu vlhkého vzduchu. Tým by došlo k narušeniu kľúčového kroku pri tvorbe kumulonimbusových oblakov, ktoré často spôsobujú silné dažde. Záves by vedci roztiahli pomocou k lodiam pripevnených šarkanov.
Ďalšou možnosťou je použiť skupinky veterných turbín s výškou cez 220 metrov – vyše dve tretiny výšky Eiffelovej veže, ktoré by manipulovali so vzdušnými prúdmi, ktoré takisto prispievajú k tvorbe búrok.
„Je to ako stavať priehradu vo vzduchu,“ vysvetlil Jamaguči s tým, že rôzne technológie budú pôsobiť na rôzne časti tvorby oblakov, navzájom sa podporovať a tým znásobovať účinok.
Tím by mohol na zmenu vzorcov zrážok využiť aj osievanie oblakov. Jamaguči nedávno v rámci simulácie znázornil, ako by manipulácia tvorby oblakov mohla ovplyvniť veľkú búrku z roku 2008, pričom zistil, že technika mohla znížiť jej maximálnu intenzitu o 27 percent.
Napriek technologickým prekážkam je Jamaguči optimistom a verí v úspech projektu. Vedci zatiaľ metódy využívajú iba pri počítačových simuláciách, no majú v pláne spustiť produkciu súčiastok do potrebných zariadení v priebehu nasledujúcich troch rokov. Do roku 2031 plánuje Jamaguči otestovať niektoré zariadenia v menšej škále. Veľkoplošnú skúšku by chcel uskutočniť do roku 2040.
Minulé neúspechy
„Som skeptický,“ povedal profesor na Floridskej medzinárodnej univerzite Hugh Willoughby na margo nových metód.
V prípade závesu by bolo potrebné umiestniť loď so šarkanom na každý jeden alebo desať kilometrov územia, aby to malo nejaký efekt, dodal vedec. Myšlienka veterných turbín je podľa neho takisto plná nedostatkov. Súčasné veže totiž zvyčajne nie sú schopné fungovať pri vetre silnejšom než víchrica, ktoré Národná meteorologická služba Spojených štátov definuje ako vietor o sile nad 63 kilometrov za hodinu. Navrhnutie silnejších turbín by síce bolo možné, no pravdepodobne oveľa nákladnejšie.
O modifikáciu počasia sa bez úspechu pokúsilo už vyše 50 krajín. Hlavné iniciatívy zahŕňali multimiliónový program kontroly hurikánov v Spojených štátoch s názvom Projekt Stormfury, ktorý sa začal v 60. rokoch 20. storočia a trval vyše dve desaťročia. Ďalší veľký experiment v oblasti osievania oblakov prebiehal do roku 2021 v Izraeli. Ani jeden z projektov nedosiahol želané výsledky.
Vedci zaoberajúci sa počasím si „neurobili domácu úlohu“ a podcenili energetickú i fyzickú škálu meteorologických fenoménov, nešetril kritikou Willoughby.
Klíma je zásadne chaotickým prostredím, kde aj malé narušenie môže viesť k rozsiahlej reťazovej reakcii. Citlivosť problému spojená s obmedzeným množstvom údajov, ktorých kvalitu by mohli zlepšiť počítačové simulácie, sťažuje predpovedanie počasia, no modifikáciu o to viac. Pre vedcov nebude navyše z hľadiska zásahov jednoduché identifikovať ani správne miesta a čas.
V roku 2022 nezvládla Japonská meteorologická služba predpovedať osem pásov silných zrážok, ktoré sa vyvinuli. Z jej 13 predpovedí pre extrémne zrážky sa ich nenaplnilo až desať.
Zraniteľné Japonsko
Netradičný prístup japonských vedcov má sčasti na svedomí jedinečná zraniteľnosť Japonska voči ničivým búrkam. Krajina často čelí tajfúnom, ktoré sú vinou globálneho otepľovania čoraz silnejšie.
Japonsko takisto trápia silné letné dažde. Historické zrážky v júli 2018 zabili vyše 300 ľudí a z hľadiska napáchaných škôd stáli krajinu takmer 1,2 bilióna jenov (7,4 miliardy eur). Odvtedy neuplynul ani rok, čo by krajinu nezasiahli závažné smrteľné dažde.
Priemerná frekvencia intenzívnych zrážok sa v júli za posledných 45 rokov takmer zdvojnásobila. Očakáva sa, že v nasledujúcich rokoch sa situácia ešte viac zhorší. Vedci odhadujú, že tento fenomén bude krajinu do roku 2050 stáť 7,8 bilióna jenov (48,3 miliardy eur), keďže stúpajúce teploty zvyšujú výskyt prudkých lejakov.
Ďalšie dôležité správy
