V čase, keď svetová ekonomika pokračuje v zotavovaní z najhoršej krízy od druhej svetovej vojny, stoja pred politikmi v roku 2010 tak problémy, ako aj možnosti. Problémy zahŕňajú rušivo vysokú nezamestnanosť v rozvinutých krajinách i nedokončenú úlohu reformy zdevastovaných finančných systémov. V rozvíjajúcich sa krajinách bude potrebné nájsť domáce zdroje rastu, keďže tie vonkajšie ako zahraničný dopyt či prílev investícií ostanú slabé. Ale budú tu aj možnosti – položiť základy stabilnejšieho finančného odvetvia či zabezpečiť udržateľný hospodársky rast v budúcnosti.
Medzinárodná spolupráca bude v týchto výzvach hrať kľúčovú úlohu. Počas krízy boli rýchle opatrenia politikov po celom svete pre vyhnutie sa hlbšej katastrofe zásadné, hlavne koordinovaný rozpočtový stimul.
Avšak politická spolupráca bude čoraz zložitejšia. Už teraz vidíme vznikajúce rozdiely v načasovaní konca makroekonomických stimulov. Problémy v koordinácii je možné očakávať aj preto, lebo rýchlosť a typ oživenia sa budú medzi krajinami líšiť. Avšak ak niektoré ekonomiky pritvrdia príliš skoro, môže to svetové oživenie vykoľajiť. Vedomí si týchto rizík, politici by mali byť pripravení predĺžiť štátnu pomoc ekonomike nízkymi úrokmi, ak inflácia zostane pod kontrolou. Viac by sa mali sústrediť na verejné výdavky – aby predišli opakovanému zošmyknutiu do recesie.
Vo finančnom sektore bude posilnená medzinárodná kooperácia potrebná na prekonanie možných rôzniacich sa národných záujmov a dosiahnutie zmysluplnej reformy v roku 2010. Postup na tomto fronte je nevyhnutný pre zvýšenie stability finančného sektora a obnovenie dôvery verejnosti.
Vybalansovanie svetového rastu pomôže udržať oživenie počas strednodobého horizontu. Tento proces, ktorý bol nakopnutý práve krízou, sa v roku 2010 urýchli. Viaceré ekonomiky, ktoré mali svoj rast založený na vývozoch, sa budú musieť vedieť spoľahnúť na vlastné zdroje rastu. Politika podporujúca takúto premenu zahŕňa zlepšenie prístupu domácností k úverom a posilnenie systémov sociálneho poistenia. Posilnenie výmenného kurzu bude pravdepodobne tiež súčasťou takéhoto prispôsobenia. Tieto zmeny pomôžu vykryť prepad dopytu z krajín, ktoré mali tradične schodky na bežnom účte a teraz trpia pre prasknutie bubliny v cenách aktív.
Politika reforiem zameraných na stranu ponuky bude v roku 2010 taktiež potrebná. Rýchla reštrukturalizácia finančného sektora môže urýchliť zotavenie úverových a kapitálových trhov a tak podporiť investície a spotrebu. Reformy trhu práce pomôžu pracovníkom z krízou postihnutých odvetví prejsť do dynamickejších sektorov ekonomiky. A reformy na trhu produktov, hlavne v službách, by mohli priniesť nové pracovné miesta.
Čo sa týka dlhodobejších problémov, vidím svet v roku 2010, ako robí kroky na posilnenie medzinárodného menového systému. Po minulých finančných krízach nazhromaždili rozvíjajúce sa ekonomiky devízové rezervy, aby sa poistili proti prípadnej strate prístupu na medzinárodné kapitálové trhy. Táto akumulácia však bola destabilizujúcou silou, pretože prispela k nazhromaždeniu svetových nerovnováh (iné krajiny mali zasa na bežnom účte naopak veľké schodky). Toto bolo tiež pomerne nákladné, keďže tieto krajiny museli akumulované zdroje v cudzích menách investovať v zahraničí na úkor investícií do vzdelania či infraštruktúry doma.
Zlepšenie vankúšov
Predpokladám, že MMF bude hrať čoraz dôležitejšiu úlohu veriteľa poslednej inštancie. V roku 2009 sme sa rozhodli strojnásobiť naše úverové prostriedky na 750 miliónov dolárov a podporiť svetovú likviditu 250 miliónmi cez systém zvláštnych práv čerpania – SDR (medzinárodné rezervné aktívum MMF). Toto však nemusí byť dostatočné. Kríza ukázala veľmi jasne, že svet potrebuje omnoho väčšie likviditné vankúše, aby vedel zvládnuť rýchle a tvrdé finančné šoky. Otázka koľko zdrojov MMF potrebuje – a akú formu majú mať – bude iste dôležitá v debatách o budúcnosti medzinárodného menového systému v roku 2010.
Zásadnou podmienkou toho, aby MMF dokázal efektívne slúžiť ako veriteľ poslednej inštancie, je ďalšia reforma jeho fungovania, ktorá posilní jeho legitimitu, a tým aj dôveryhodnosť. Zmeny, na ktorých sa dohodli lídri G20 na summite v Pittsburghu a ktoré jednohlasne podporil MMF na svojich istanbulských zasadnutiach, predstavujú dôležitý posun v hlasovacích právach smerom k rozvíjajúcim sa a chudobným krajinám. Implementácia týchto a ďalších zmien fungovania schopnosť MMF slúžiť svojim členom v roku 2010 postrčí dopredu.
Článok je prevzatý z ročenky SLOVENSKO A SVET V ROKU 2010, ktorá vyšla ako príloha TRENDU č. 50-51. V predaji do 6. januára 2010.
Foto na titulke - Flickr.com
