V zúfalej snahe zbaviť sa závislosti od ruskej energie by Európe mohol pomôcť jeden doposiaľ nevyužitý zdroj, a tým sú vody Stredozemného mora okolo Cypru, píše POLITICO.
Začalo sa to v roku 1974
V úsilí začať s ťažbou zemného plynu z ložísk pod hladinou Stredozemného mora však bráni desaťročia sa vlečúci konflikt medzi Tureckom, Gréckom a Cyprom, ktorý sa začal v roku 1974 tureckou inváziou na ostrov.
Turecko sa chce podieľať na rozhodovaní o tom, ako sa zužitkuje nerastné bohatstvo ostrova, pričom chce hlavne to, aby zisky z jeho ťažby prúdili do Severocyperskej tureckej republiky, ktorú uznáva iba Ankara. Turecko tiež trvá na tom, aby všetok plyn z tejto oblasti prúdil do Európy cez jeho územie. Atény zasa podporujú plány prepravovať zemný plyn cez Cyprus a Grécko.
Ak sa k tomu pridá skutočnosť, že v týchto rokovaniach zohráva úlohu aj preprava plynu tankermi z Izraela, Egypta a Libanonu, výsledkom je pat.
Na začiatku bola nádej
Na začiatku bola nádej, že jednota v otázke ruskej vojny na Ukrajine presvedčí jednotlivé krajiny, aby sa povzniesli nad rozličné krivdy a pomohli EÚ ukončiť energetickú závislosť na Rusku a prestali liať miliardy do Putinovej vojnovej mašinérie. V marci sa dokonca uskutočnilo stretnutie medzi gréckym premiérom Kyriakosom Mitsotakisom a tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom, čo vyvolalo očakávania, že na horizonte by sa mohlo črtať prímerie.
Stav pohotovosti
Len necelé dva mesiace nato prerušil Erdogan s Mitsotakisom styky a grécke úrady uviedli svoje ozbrojené sily do stavu vysokej pohotovosti, pričom ako dôvod uviedli hrozby zo strany Turecka. Akékoľvek nádeje na normalizáciu vzťahov medzi oboma krajinami spľasli.
Výsledkom je, že 15 rokov po tom, čo Cyprus vyhlásil prvé kolo udeľovania licencií na ťažbu zemného plynu a 11 rokov po objavení jeho prvého veľkého ložiska pri pobreží ostrova, sa Cyprus ocitol v bode nula. Žiadny plyn sa odtiaľ do zvyšku Európy nevyváža a v dohľadnom čase ani nebude.
Ďalšie dôležité správy
