Na cudzineckej polícií ide o nervy, ale Slovensko je pre Ukrajincov ako Nemecko pre Slovákov

Európa sa v súčasnosti borí s nejedným problémom. Menej viditeľný, no veľmi vážny je nedostatok kvalifikovaných IT pracovníkov. Niektoré krajiny sa na tento stav pripravovali roky, iné sa ešte len snažia hľadať riešenia, ako situáciu čo najlepšie zvládnuť. Slovensko je oproti iným krajinám v značnej nevýhode. Nielenže štát nemá žiaden konkrétny plán, ale ako krajina nepatríme medzi atraktívne destinácie pre život.

Čakať, že kvalifikovaní pracovníci budú sami od seba prichádzať na Slovensko, je naivné. Veď v rebríčkoch životnej úrovne patríme každý rok medzi outsiderov. Uvedomujú si to aj predstavitelia IT Asociácie Slovenska, ktorí sa rozhodli nedostatok pracovníkov riešiť svojpomocne. Nabrali smer východ, konkrétne Ukrajina. Náš sused totiž disponuje kvalitnými školami, ktoré sú schopné každ rok vyprodukovať študentov – budúcich kvalitných ítečkárov. Vzhľadom na to, že Slovensko je krajina Európskej únie, Ukrajinci sú k životu u nás naklonení.

Málo fakúlt, málo ľudí

Už pred šiestimi rokmi chýbalo na Slovensku približne 10-tisíc IT pracovníkov. Od roku 2015 deficit ítečkárov rástol o dvetisíc až 2 500 ročne. Na Slovensku máme len päť fakúlt, ktoré môžeme považovať za IT. Tri „hard“ a dve „soft“ IT. Potom máme ešte niekoľko fakúlt alebo odborov hospodárskej informatiky. To je už však veľmi „soft“. Celkovo dnes slovenskému IT sektoru chýba až 68-tisíc zamestnancov, z toho až 15-tisíc seniorov.

Protiimigračné Slovensko

Vôbec prvou lastovičkou študentského projektu IT Asociácia Slovenska sa stala prestížna Národná ekonomická univerzita Simona Kuzneca v Charkove. Asociácia oslovila zopár študentov s možnosťou rok študovať na svojej materskej škole a potom absolvovať dvojmesačnú letnú stáž na Slovensku, kde okrem slovenčiny a angličtiny budú študovať aj mäkké zručnosti či predmety z oblasti manažmentu a podnikania.

Po prvom semetri sa študenti vracajú na Ukrajinu, dorobia si diplom a vrátia sa na Slovensko kvôli druhému semestru, v rámci ktorého intenzívne praxujú v IT firmách. Štúdium absolvujú diplomovou prácou, urobia štátnice a dostanú druhý diplom zo slovenskej vysokej školy, ktorý sa uznáva v celej Európskej únii (EÚ).

Zdroj: ROBO HUBAČ

Premiérovým ročníkom si prešla aj Liudmyla Ahafonova, ktorú oslovila ukrajinská univerzita. „Už dávnejšie som uvažovala o príchode na Slovensko, no mala som to v pláne až po štúdiu. Zisťovala som si rôzne informácie o krajinách Európskej únie, no vždy som sa pristavila pri Slovensku. Skúsiť žiť v inej krajine bolo mojím cieľom už od detstva,“ spomína L. Ahafonova.

Liudmylu zaujímali hlavne podmienky pre cudzincov, ako potreba povolení či miera byrokracie. Veľmi dôležité však boli aj ceny za štúdium či ubytovanie. S cudzineckou políciou si Liudmyla už čo to zažila, no podľa jej slov, v niektorých krajinách je to ešte horšie.

„Vždy keď idem na cudzineckú políciu, nie je to bez problémov a nervov. Celkový problém je najmä v nadmernej byrokracii. Raz som tam bola od deviatej večer do tretej poobede nasledujúceho dňa. Počas toho som niekoľkokrát musela ísť do mesta, lebo som si vybavovala rôzne papiere. Dokumenty na prechodný pobyt však dostávam približne v priebehu jedného mesiaca. Možno prvýkrát som čakala dlhšie, ale napríklad študenti v Poľsku čakajú aj pol roka,“ tvrdí L. Ahafonova.

Problémom je tiež poloha cudzineckej polície. Tá sa nachádza v odľahlej časti Bratislavy, čo značne komplikuje život cudzincom, ktorí sa počas vybavovania povolení potrebujú presunúť do mesta, v prípade, že potrebujú svoje žiadosti doplniť o ďalšie dokumenty.

„Slovensko je, žiaľ, stále protimigračne nastavené. Nechápem, prečo robíme všetko preto, aby sme to zahraničným študentom alebo pracovníkom skomplikovali. Máme zastaranú legislatívu. V ukrajinskom Ľvove sa všeobecne vie, že Slovensko je pre život a štúdium neprívetivá krajina,“ tvrdí Mário Lelovský, prvý viceprezident IT Asociácie Slovenska.

Zároveň dodáva, že proces prihlasovania na pobyt je pre mladých študentov, ktorí na Slovensko prídu robiť vysokokvalifikovanú prácu, veľmi nedôstojný. Aj ten sa však snažia riešiť. Pracuje sa na projekte zmeny slovenskej imigračnej politiky. Podľa slov M. Lelovského sa to vyvíja dobre a ako zamestnávatelia majú na rokovaniach relatívne silné slovo. Nachádza sa tam niekoľko dobrých nápadov, ktoré by mali celý proces zlepšiť a zjednodušiť, no musí to prejsť ešte vládou.

Mário Lelovský: Máme žalostne málo štipendií

Problémom sú aj zahraničné štipendiá, ktorých má Slovensko žalostne málo. „Dlhé roky sme mali presne 100 štipendií pre zahraničných študentov, 70 z nich bolo pre Slovenky a Slovákov z Vojvodiny či z Užhorodu a 30 bolo pre kohokoľvek z celého sveta. Ak sa pozrieme k susedom, Maďarsko má týchto štipendií od päť do osem tisíc. Na ministerstvo školstva som chodil dva roky, aby som im vysvetlil, že takto k nám šikovných študentov zo zahraničia neprilákame,“ hovorí Mário Lelovský, prvý viceprezident IT Asociácie Slovenska.

Vo Vojvodine sa napríklad nachádzajú dve slovenské gymnáziá. Obe sú humanitné a zamerané na pedagogiku, ítečkára tam nenájdete. Momentálne sa počet štipendií navýšil na 120, no stále je to veľmi málo. Je na to vyčlenených málo prostriedkov z rozvojovej pomoci, ktorá spadá pod ministerstvo zahraničných vecí.

Menší tlak ako na Ukrajine