Cudzincov možno vozia do fabrík na Slovensku aj ako vedcov či pedagógov

Najväčší rast počtu zahraničných pracovníkov – takmer o 400 percent v porovnaní s rokom 2015 – je v kategórii, kde sú evidovaní diplomati, vedci, pedagógovia či servisní technici. Všetko nasvedčuje tomu, že nejde o nečakaný rast týchto povolaní na Slovensku, ale o spôsob, akým pracovné agentúry dopravujú do krajiny pracovníkov bez povolenia na zamestnanie.

Je známe, že slovenské firmy nevedia nájsť na lokálnom pracovnom trhu dostatok pracovníkov na zabezpečenie svojej výroby. Pracovné agentúry preto získavajú zamestnancov v krajinách EÚ aj mimo nej. Z pohľadu administratívnych bariér a potrebných povolení je najjednoduchšie angažovať pracovníkov z krajín Európskej únie, napríklad Rumunska alebo Bulharska, pretože môžu voľne pracovať v iných členských štátoch. Záujem o prácu na Slovensku tam však klesá, agentúry preto presunuli svoju pozornosť na Srbsko, Ukrajinu či iné štáty mimo EÚ.

Zamestnať ľudí z tretích krajín je oveľa náročnejšie. Firma musí úradu práce oznámiť voľné pracovné miesto. Cudzinec potrebuje na výkon práce získať prechodný pobyt, ktorý dostane na základe potvrdenie úradu práce o možnosti obsadiť voľné pracovné miesto. Alebo požiada o povolenie na zamestnanie a následne si vybaví prechodný pobyt. Úrady práce najprv ponúknu miesto nezamestnaným zo Slovenska, a až keď ani po mesiaci nikoho nenájdu, otvoria cestu cudzincom. Cudzinec musí požiadať o prechodný pobyt na účel zamestnania, predložiť kópiu pracovnej zmluvy, úradne overený doklad o vzdelaní. Ak úrad práce jeho príchod na Slovensko schváli, čo bežne trvá mesiace, prípadne aj trištvrte roka, môže prísť za prácou a ostať v krajine. Tento pobyt je zväčša limitovaný na obdobie 90 dní.

Zákon však pozná aj výnimky. Povolenie na zamestnanie cudzinca ani potvrdenie o možnosti obsadenia voľného miesta sa v niektorých prípadoch nevyžaduje. Ak cudzinec vykonáva prácu vedca, pedagóga, duchovného, diplomata, vojaka, záchranára humanitárnej misie, ak je azylant, príbuzný držiteľa modrej karty či zahraničný Slovák, vtedy stačí, ak firma pošle úradu práce len oznámenie, že zamestnala cudzinca a pracovnú zmluvu s dokumentom, ktorý vysvetľuje využitie výnimky. A práve tento typ zamestnávania sa v uplynulých dvoch rokoch rozmohol najviac.

Najčastejšie, až v deviatich z desiatich prípadov, sa údajne využívajú posledné dve výnimky. Prvá z nich umožňuje prísť na Slovensko zamestnancom zahraničnej firmy, ktorý tu uskutočnia montážne, opravárenské, servisné či programátorské činnosti súvisiace s dodávkou tovaru alebo služby. Funguje to tak, že napríklad srbská firma uzavrie so slovenskou zmluvu na dodanie služby a jej zamestnanci potom miesto servisných úkonov robia ako iní zahraniční pracovníci pri linke. V prípade kontroly z úradu práce firma riskuje obvinenie z nelegálneho zamestnávania.

Obchádzanie zákona je podľa odborníkov dôsledkom vysokého dopytu po zahraničných zamestnancov a doterajšej veľmi prísnej politiky štátu v dovoze cudzincov. „Aj politici však už uznávajú, že firmy veľmi intenzívne potrebujú pracovníkov zo zahraničia. Ministerstvo práce na jar minulého roka zaviedlo možnosť zamestnať cudzincov z tretích krajín na sezónne práce a ďalšiu úľavu dohodla vláda tento mesiac pre okresy, kde je nižšia ako päťpercentná nezamestnanosť a na nedostatkové profesie,“ hovorí riaditeľ pracovnej agentúry Express People Peter Dosedla.

Nelegálne zamestnávanie cudzincov priznal vlani aj minister práce Ján Richter. Aj na základe reportáže srbského novinára Dragana Krsnika zo slovenského Samsungu nariadil prešetriť zamestnávanie cudzincov zo strany inšpektorátov práce v spolupráci s políciou. „Okrem ústredia a úradov práce vykonáva kontroly zamestnávania príslušníkov tretích krajín najmä Národný inšpektorát práce. Samozrejme, v ostatnom roku sú takéto kontroly veľmi intenzívne,“ uviedla hovorkyňa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Jana Lukáčová.