Počet študentov študujúcich vedecké disciplíny orientujúce sa na „tvrdé vedy" rapídne klesá. V priebehu posledných 30 až 40 rokov sa udomácnilo presvedčenie, že matematika, fyzika a chémia sú príliš náročné. Aby sa dostalo viac študentov na prírodovedné a technické univerzity, často sa nepožadujú vstupné pohovory z matematiky a je prijatý každý. To sa vždy odrazí na úrovni vzdelávania univerzít. Uviedol to predseda Slovenskej akadémie vied Pavol Šajgalík.
V dôsledku nutnosti motivovať nadaných ľudí na náročné štúdium takéhoto zamerania je na vysokých školách technického či prírodovedného smeru na západ od slovenských hraníc štandardom, že veľké firmy ponúkajú štipendiá pre doktorandov, ktorí riešia problémy danej firmy. „U nás je stále priepasť medzi súkromným sektorom a univerzitami,“ skonštatoval.
Jedným z dôvodov podľa jeho slov môže byť zahraničná dominancia firiem v slovenskom priemysle. Tie nemajú príliš veľký záujem o slovenské univerzity. Ako uviedol Pavol Šajgalík, spolupráca s univerzitami a ústavmi akadémie je vážny problém aj pre menšie firmy, ktoré sú slovenské a majú o takúto spoluprácu záujem. „Nemáme vytvorenú schému podpory spolupráce,“ avizoval.
Priblížil, že napríklad v Českej republike existuje technologická agentúra, kde firma spolu s vysokou školou podá projekt na konkrétny výrobok alebo technológiu a štát do toho prispeje svojím kapitálom. „Tá firma sa musí podieľať nejakou sumou podľa svojej veľkosti, podľa svojho obratu. Ale štát prispieva dosť podstatnou mierou, aby firmu bol schopný posunúť ďalej,“ dodal predseda Slovenskej akadémie vied s tým, že na Slovensku takáto schéma chýba a spolupráca je založená iba na priateľských vzťahoch.
Ďalšie dôležité správy
