Na klimatickej konferencii COP26 v Glasgowe nahradili v stredu popredných politikov ministri financií, podnikatelia a finančníci, ktorí sú zodpovední za plnenie sľubov o znižovaní emisií a budovaní infraštruktúry. Ako píše agentúra Reuters, cieľom COP26 je, aby sa čo najviac štátov zaviazalo znížiť svoje emisie skleníkových plynov. Ako presne však tieto ciele dosiahnuť - najmä v rozvojových krajinách - je stále predmetom diskusie. Zatiaľ je isté to, že to bude stáť veľa peňazí.
Chcú viac peňazí od súkromných darcov
Kto bude tieto plány financovať a ako zabezpečiť rýchly a efektívny tok peňazí cez finančné inštitúcie patrí medzi momentálne najpálčivejšie otázky boja proti klimatickej zmene. Hlavným cieľom bude získať viac peňazí od súkromných darcov. Táto otázka je natoľko dôležitá, že pre ňu organizátori konferencie vyhradili celú stredu, uvádza Reuters.
Skupina The Glasgow Financial Alliance for Net Zero, zastrešujúca všetky veľké banky v západných krajinách, poisťovne a správcovské spoločnosti, oznámila, že firmy zodpovedné za spravovanie dokopy 130 biliónov dolárov kapitálu (zodpovedá to približne 40 percentám všetkých finančných aktív na svete) sa zaviazali, že na dekarbonizáciu prispejú svojím „spravodlivým podielom".
Osobitný vyslanec OSN pre klimatickú zmenu a financie Mark Carney, ktorý sprostredkoval vznik tejto skupiny, povedal, že je potrebné nájsť spôsoby, ako účelovo nasmerovať súkromné peniaze do investícií, ktoré podporia úsilie OSN o dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050. Počas nadchádzajúcich troch desaťročí bude potrebné investovať do boja proti klimatickej zmene zhruba 100 biliónov dolárov, domnieva sa Carney.
Prisľúbené financie nestačia
Americký vyslanec pre problematiku zmeny klímy John Kerry medzitým upozornil na skutočnosť, že dosiaľ prisľúbené financie dávajú svetu len 60-percentnú šancu udržať rast priemernej globálnej teploty na hranici 1,5 stupňov Celzia oproti hodnotám spred priemyselnej revolúcie. Približne 65 percent svetového HDP je podľa neho pokrytých implementovateľnými plánmi ako zastaviť globálne otepľovanie. „To znamená, že 35 percent (pokrytých) nie je. A bez týchto 35 percent to nedokážeme," varoval Kerry.
Konferencia COP sa koná každoročne, tohtoročný summit sa však vníma ako kritický vo svetle nedávnej správy Medzinárodnej komisie pre zmenu klímy (IPCC). Vedci v nej vyzývajú na okamžité kroky v záujme dodržania cieľov parížskej klimatickej dohody z roku 2015.
