Európski lídri sa horlivo snažia dokončiť plán na riešenie dlhovej krízy, ktorá otriasa eurozónou a ohrozuje výhľady európskej i svetovej ekonomiky. Komplexnú stratégiu, ktorá by mala priniesť riešenie situácie, by mal schváliť summit EÚ a eurozóny v stredu. Krajiny by sa mali dohodnúť na nasledujúcich otázkach.


Odpisy gréckeho dlhu súkromným sektorom

  • Z júlového summitu eurozóny vzišla v rámci dojednania druhého záchranného balíka pre Grécko dohoda, že banky držiace grécke dlhopisy by mali na dobrovoľnej báze odpísať 21 percent ich objemu. To sa ale ukázalo ako nedostatočné. Európa teraz požaduje škrtnutie 60 percent gréckeho dlhu. Finančné domy ponúkajú 40 percent. Podľa zákulisných informácií je možné, že sa dohodnú na kompromisnom riešení a odpísaní 50 percent dlhu.


Rekapitalizácia európskych bánk

  • Európska únia sa už na základe analýz Európskeho bankového úradu (EBS) dohodla, že veľké európske banky budú musieť posilniť kapitál. Hovorí sa o sume okolo 100 miliárd eur
  • K rekapitalizácii  politici banky tlačia preto, aby mali dosť rezerv na zvládnutie prípadných strát v dôsledku situácie na trhoch a odpisu časti gréckeho dlhu. Vďaka spomínaným 100 miliardám eur by mali splniť požiadavku deväťpercentnej kapitálovej primeranosti, čo je o poznanie vyššia hranica, než aká bola použitá pri nedávnych európskych záťažových testoch.


Posilnenie záchranného fondu eurozóny (EFSF)

  • Kľúčový bod stratégie, o ktorom sa v súčasnosti vedú zrejme najväčšie debaty. Ide o to, aby sa posilnila "palebná sila" EFSF, avšak bez toho, aby sa zvyšovali garancie od členských krajín. Tie v súčasnosti tvoria 780 miliárd eur, vďaka čomu má fond reálnu úverovú kapacitu 440 miliárd eur. Časť už ale bola použitá pri záchrane Portugalska a Írska. Bez ďalšieho posilnenia by tak hrozilo, že by fond nemal dosť peňazí na záchranu Talianska či Španielska, nad ktorými sa vznáša hrozba, že by sa do nich mohla naplno preliať dlhová kríza.
  • Francúzsko chcelo pre EFSF získať bankovú licenciu, vďaka ktorej by si fond mohol „neobmedzene" požičiavať peniaze od Európskej centrálnej banky (ECB). Táto možnosť už zrejme padla. Proti bolo najmä Nemecko, ale aj samotná ECB.
  • Niektorí ekonómovia podotýkajú, že bez zásadného zapojenia ECB celá stratégia nemá moc šancu na úspech.
  • V súčasnosti sa zvažuje, že by sa využili prostriedky z EFSF na poskytnutie garancií za časť nových dlhov, ktoré by boli v eurozóne vydávané. Vzniknúť by mohol aj špeciálny nástroj, do ktorého by mohli byť vtiahnuté aj zahraničné štáty či investori. Obe možnosti by sa mohli navzájom dopĺňať.
  • V praxi by systém mohlo vyzerať napríklad tak, že keby spomínané Španielsko s Talianskom vydávali nové dlhy v aukciách, EFSF by garantoval prípadných 20 až 30 percent prvých strát. Cieľom opatrenia je navýšiť dôveru finančných trhov.


Posilnenie ekonomického dohľadu

  • Lídri eurozóny sa dohodli na prísnejších pravidlách, ktoré majú zabezpečiť stabilitu verejných financií. Ide okrem iného o možnosť uvalenia sankcií za prekročenie trojpercentnej hranice deficitu. Celý systém má byť pod prísnejším dohľadom ako v súčasnosti. Eurozóna sa tiež bude dvakrát do roka schádzať na úrovni šéfov štátov a vlád.
  • Európski lídri tiež pripustili, že sú kvôli situácii ochotní zvážiť aj zmenu zmlúv únie. To požaduje okrem iného Nemecko.

Ilustračné foto na titulke - SITA / AP