Výstava je najlepším dôkazom hlbokého vzťahu, ktorý majú Belgičania k tejto pochutine. „Som vlastne produktový vývojár. Na pralinke pracujem spoločne s ďalšími ľuďmi. Začíname nápadom na papieri,“ vysvetlila spravodajcovi z agentúry ČTK nad vzorne zoradenými čokoládovými srdiečkami.
Práve tie patria medzi jej najobľúbenejšie, vnútri sa totiž ako prekvapenie skrýva malý oriešok. Pre správny výrobok je podľa I. Wilmotsovej najdôležitejšie, aby sa chuť vhodne dopĺňala s tvarom a ozdobami v sladkej čokoládovej „jednohubke“.
Výrobu čokolády vyštudovala a vraj mala veľké šťastie, že sa hneď po škole pred 23 rokmi dokázala uplatniť v odbore a postupne sa vypracovala až na terajšiu kľúčovú pozíciu vo firme.
Belgicko po Švajčiarsku druhé na svete v spotrebe čokolády. V priemere jej zje každý Belgičan desať kilogramov ročne.
Prečo sa z malej krajiny stala čokoládová veľmoc, vysvetľujú odborníci africkými kolóniami Belgicka, odkiaľ sa v 19. storočí dovážali potrebné suroviny. Svoju úlohu zrejme zohral aj vtedajší rozvinutý belgický priemysel, schopný vyprodukovať stroje, ktoré továrňam umožnili výrobu kvalitnej čokolády.
I. Wilmotsová a jej kolegovia pre svojho zamestnávateľa vymýšľajú pralinky a čokoládové bonbóny vhodné pre najrôznejšie ročné obdobia či sviatky. „Robíme čokolády k čínskemu novému roku, na Valentína, ale aj na veľkonočné sviatky,“ vymenovala I. Wilmotsová.
Podľa bruselskej poradkyne pre ekonomiku Marion Lemesreovej je v európskej metropole viac ako 250 špeciálnych obchodov zameraných na čokoládu a asi tridsať závodov zameraných na spracovanie kakaa a výrobu čokolády a cukroviniek.
Medzi rokmi 2004 až 2009, teda do začiatku ekonomickej krízy, vzrástol obrat čokoládového priemyslu o 53 percent. Investície však vzrástli v rovnakom období o 50 percent.
