Líder opozície sa dopúšťa populizmu hneď dvakrát. Po prvé, živí predstavu, že nedostatok pracovnej sily je výlučne dobrou správou pre Slovákov. A v druhom prípade povzbudzuje strach ľudí z Bulharov, Rumunov, Srbov či Ukrajincov, ktorí našincovi buď zabránia zarábať viac, alebo ho o prácu rovno pripravia. V oboch prípadoch je to hra na prvú signálnu. Trh práce na Slovensku stojí pred zásadnými zmenami, na ktoré musia štát aj firmy už dnes reagovať. Budovanie zatiaľ pomyselných múrov, tak ako navrhuje R. Sulík, ničomu nepomôže.

Starší to budú zachraňovať

Zo Slovenska odišlo v posledných desiatich rokoch okolo 300-tisíc ľudí. Polovica z nich sú mladí do tridsať rokov, ďalšia štvrtina má do štyridsať rokov. Ide o kľúčovú masu pracovnej sily v najlepších rokoch, ktorá nechýba len dnes, ale bude chýbať aj v budúcnosti. O to viac, keďže už dnes sme svedkami starnutia populácie. Z aktuálnej analýzy spoločnosti Profesia vyplýva, že počet ekonomicky aktívnych ľudí, teda tých, ktorí môžu pracovať, sa do roku 2025 len kvôli demografickému vývoju zníži o 187-tisíc ľudí. Je to zatiaľ ten najpesimistickejší scenár, keďže aktuálne prognózy Inštitútu finančnej politiky a Rady pre rozpočtovú zodpovednosť to zatiaľ až také čierne nevidia. Obe inštitúcie počítajú s tým, že predlžovanie dôchodkového veku bude situáciu s nízkym počtom mladých aspoň na istý čas tlmiť.

Populácia v produktívnom veku začala klesať už v roku 2012. „Vďaka pozitívnemu vplyvu zvyšujúcej sa participácie a poklesu nezamestnanosti po kríze, ktorý má podľa prognóz pokračovať do roku 2018, je v tomto období (teda do roku 2018) možné očakávať rast zamestnanosti,“ napísali analytici rozpočtovej rady v januári tohto roka. Od roku 2019 do roku 2030 očakávajú, že počet zamestnaných bude už len stagnovať.

Čiže bez ohľadu na to, či sa predpoveď Profesie naplní už o pár rokov alebo neskôr, treba rátať s tým, že na trhu práce príde k zásadným zmenám. Zabudnime na to, že mladých ľudí bude dostatok, už dnes to v mnohých odvetviach neplatí. A aj keď to jednotlivcom, ktorí dokážu túto situáciu využiť vo svoj prospech, vyhovuje, Slovensko ako krajina z toho vôbec nemusí vyjsť ako víťaz. Aj preto vyhlásenia typu „menej cudzincov, viac práce a pláce pre našich“ znejú pri takto rozdaných kartách prinajmenšom nerozvážne. Napokon, súvisiaci budúci pokles verejných príjmov by dokázali čiastočne vykompenzovať práve nové pracovné sily zo zahraničia. Tie by na Slovensku platili dane aj odvody.

Filológovia proti strojárom

Šefka Profesie Ivana Molnárova v rozhovore pre TREND hovorí, že v prvom rade budú musieť firmy kompletne prehodnotiť personálnu politiku. „Keď sa teraz všetci venujeme mileniánom, generáciám X, Y, Z, tak po novom sa budeme musieť venovať generácii 45 plus. Budú to práve oni, ktorí budú zachraňovať trh práce,“ tvrdí. Mnohé odvetvia sú pritom už dnes prestarnuté a vývoj počtu študentov konkrétnych odborov ukazuje, že problém s nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily pravdepodobne bude pokračovať bez ohľadu na počet ľudí v produktívnom veku.

Z dát Profesie vyplýva, že elektroniku, fyzikálno-matematické vedy, učiteľstvo, medicínu či strojárstvo študovalo v roku 2015 o dvadsať až 40 percent menej ľudí než v roku 2005. Naopak, najväčšie nárasty zaznamenali v rovnakom období odbory psychológie, politických vied a filológie (!), od 70 až po neuveriteľných 230 percent. Niežeby sme filológov, teda expertov na jazyk a slovo, na Slovensku nepotrebovali. Ale ak počet študentov tohto odboru postupne dobieha klesajúci počet strojárov, niečo nie je v poriadku. Najmä ak hovoríme o krajine, kde sa vyrába dnes na jedného občana najviac automobilov na svete. Nepomôže, že firma bude ponúkať vyššie platy, keď nebude mať komu ich reálne dať.

Vyššie platy áno, ale to nestačí

Priestor na zvýšenie miezd v konkrétnych odvetviach pritom naozaj existuje. Zisky firiem hlavne v službách (finančné aj nefinančné korporácie) rastú už dlhší čas rýchlejšie ako platy. V praxi to znamená, že vankúš na zvýšenie zárobkov títo zamestnávatelia majú. Ale predstava, že to bude stačiť na to, aby Slovensko samo a bez problémov zvládlo nedostatok kvalifikovaných ľudí je ignorovanie faktov. Bez zmeny toho, ako vzdelávame deti, budú naše školy síce forsírovať do života dospelých titulovaných vysokoškolákov, ale absolútne nepripravených prispôsobovať sa meniacej sa situácii na trhu práce.

Technologický pokrok už v najbližších rokoch spôsobí, že aj na Slovensku postupne budú zanikať tisícky až desiatky tisíc dnešných povolaní. Stroje a technológie budú postupne nahrádzať ľudí vo viacerých odvetviach. Zároveň s tým budú síce vznikať nové povolania, ale nikde nie je napísané, že ich počet sa bude rovnať tým zmiznutým. A aj tí, ktorí nebudú chcieť zostať bez práce, sa budú musieť vedieť prispôsobiť. Minuloročná štúdia OECD nedáva veľa dôvodov na radosť. Slovensko patrí ku krajinám s najväčším podielom najohrozenejších zamestnancov automatizáciou. Zásadná reforma školstva čo najskôr je nutnosť.

Cudzinec nie je na vine

Zaznieva častá otázka, že na čo sú nám dnes cudzinci, keď máme 300-tisíc schopných ľudí za hranicami a rovnaký počet Rómov v produktívnom veku žijúcich na Slovensku. Akoby sa počet voľných pracovných miest v tomto období na konkrétne špecializované pozície rovnal počtu ľudí, ktorí by mohli pracovať. Je pritom prirodzené, že ak chýbajú špecialisti v IT odvetví, firmy sa budú obzerať po možnostiach, ako ich zohnať zo zahraničia.

Ako upozornili ekonómovia v ankete Denníka N, pohyb ľudí v rámci krajín Európskej únie patrí k štyrom základným slobodám a výdobytkom, na ktorých projekt Únie stojí. Je síce v poriadku, ak si krajina dáva pozor na množstvo cudzincov na trhu, aby tým nepoškodila domácich. No v prípade Slovenska je to až extrémne. Patríme k európskym krajinám, ktoré majú najprísnejšie podmienky pre vstup na slovenský trh práce s najnižším podielom cudzincov.

Štát pritom nevie motivovať Slovákov, aby sa po odchode do zahraničia chceli vrátiť naspäť. Ani po takmer troch desaťročiach politici nedokázali vymyslieť spôsob, ako dostať do práce Rómov. Firmy a tiež legislatíva štátu robia z matiek a starších ľudí takmer druhoradých pracujúcich a zo škôl vychádzajú mladí bez potrebnej kvalifikácie. Za takýchto okolností nie je možné sa biť sebavedome do pŕs, ako to bez cudzincov zvládneme.

Konkrétny príklad: Na Slovensku nie je dostatok ľudí pre štvrtú automobilku Jaguar Land Rover, ktorá čochvíľa otvorí brány pri Nitre. Pomôže si vyššími platmi a lepšími podmienkami, na ktoré zláka časť zamestnancov trnavského Peugeotu, ale bez cudzincov to môže rovno zabaliť ešte pred jej otvorením.

Populizmom na večné časy

Politici na tých najvyšších miestach už nejaký čas o vážnych témach nerozprávajú. A keď sa odhodlajú, väčšinou to zaváňa len prvoplánovým populizmom, ktorý dôležité veci strategického významu v tejto krajine nerieši. Fungujúci a zdravý trh práce je kľúčom k rastúcej úspešnej ekonomike, no u nás sa debata scvrkáva na výšku minimálnej mzdy, priemerných platov, mesačnej miery nezamestnanosti a po novom už aj cudzincov. Bolo by dobré sa začať zaoberať témami, ktoré už reálne vplývajú na aktuálne dianie na trhu práce. Budúcnosť sa s nami maznať nebude.