Západní lídri zatiaľ nehovoria otvorene o budúcnosti svetového poriadku bez Vladimira Putina, vyzeralo by to ako zásah do domácej politiky. V súkromí však veľmoci a ich analytici mapujú scenáre zmeny režimu v Rusku, píše POLITICO.
„Nechcem príliš špekulovať o Ruskej domácej politike,“ povedal minulý týždeň generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. „Bez ohľadu na analýzy musíme byť pripravení na každý scenár a podporovať Ukrajinu.“
Jediným pevným bodom je, že pokiaľ ruský prezident skončí, vypukne chaos.
„Nemajme ilúzie, že bude nasledovať demokracia,“ povedal Laurie Bristow, bývalý britský veľvyslanec v Rusku medzi rokmi 2016 a 2020. „Nasledovať budú ťažké časy.“
Zápas o trón
V. Putin si doposiaľ udržal kontrolu nad štátnym aparátom a armádou. Je však otázne, či dokáže hladko predať okovy moci nástupcovi. „Pokiaľ má Putin odovzdať moc bez problémov — a on tak plánuje urobiť, keď sa sám rozhodne — bude potrebovať konsenzus elít,“ pokračoval L. Bristow.
Podľa L. Bristowa takýto konsenzus existoval, no konflikt na Ukrajine a jeho turbulencie ho zlomili. V Kremli teraz majú prebiehať spory o moc. Keď bude otázka nástupcu na stole, môže tiecť krv.
Podľa Alexandra Vershbowa, bývalého vysokého predstaviteľa NATO a Spojených štátov je najpravdepodobneješím scenárom hladké odovzdanie moci. „Vždy však môže vzniknúť vnútorná nestabilita, diktatúry sú nepredvídateľné.“
Schopnosť Západu ovplyvniť tieto scenáre je obmedzená. „To neznamená, že tam nemáme záujmy,“ komentoval L. Bristow.
V čase obnovených obáv o hroziacej nukleárnej vojne sa môže stať silným hráčom aj velenie ruského jadrového arzenálu. Podľa Williama Alberquea, bývalého veliteľa centra NATO pre kontrolu zbraní, existuje reálna možnosť, že sa ruské záujmové skupiny spoja s časťami armády. V takom prípade by o nástupcovi mohlo rozhodovať aj 12. hlavné veliteľstvo, ktoré ovláda nukleárny arzenál krajiny.
Hrozí aj regionalizmus
Rusko je krajina jedenástich časových pásiem a veľkých rozdielov. Podľa analytikov je nepravdepodobné, že by zápas o moc krajinu rozštiepil. Federácia je pri regionálnych hraniciach rozštiepená, dlhodobo ide o jednu z hlavných obáv Kremľa.
V prípade zápasu o moc bude dôležité sledovať aj lídra čečenskej republiky Ramzana Kadyrova. Počas konfliktu na Ukrajine sa R. Kadyrov vyprofiloval ako silný hráč aj za hranicami svojej dŕžavy. „Vyberie si favorita alebo sa poďakuje za desaťročia investícií a slobody a vyskúša separatizmus?“ pýta sa W. Alberque.
A. Vershbow, bývalý americký veľvyslanec v Moskve, sa rozpadnutia Ruska neobáva. Podotýka však, že politika separatizmu a referend môže vytvoriť precedens, na ktorý sa budú odvolávať separatisti v Rusku.
Späť k veľkému resetu
Nová elita spustí aj debaty o ruskej politike Západu. Niektorí lídri môžu výmenu stráže využiť ako príležitosť pre obmäkčenie vzťahov, dokonca pre ich reštart.
Podobný reštart ponúkli Spojené štáty Rusku na začiatku mandátu Baracka Obamu, no vzťahy sa iba zhoršili. Nemecko, ktoré po dlhé roky udržiavalo s Ruskom blízke ekonomické väzby, vyhlásilo po invázii historický bod obratu.
Pokus o reštart vzťahov nebude populárny vo východnom krídle NATO. Podľa W. Alberquea tieto štáty neuznajú, že sa Rusko môže zmeniť.
„Rusko bolo rovnaké pod cárom, pod generálnym tajomníkom a pod Putinom,“ povedal pre POLITICO poľský minister obrany Mariusz Blaszczak. „Pre nás je dôležité ho izolovať.“
Kľúčom k novým vzťahom bude znížená ekonomická závislosť Európy na Rusku. Faktorom bude aj spolupráca budúceho režimu s medzinárodnými organizáciami a vyšetrovaniami vojny na Ukrajine.
„Hrozbou pre Európu nebude iba Rusko, ktoré je ochotné spolupracovať,“ povedal minister zahraničných vecí ČR Jan Lipavský.
Ďalšie dôležité správy
