Dow Jones tých 20-tisíc bodov niekedy dosiahnuť musel, tak ako niekedy v budúcnosti veľmi pravdepodobne dosiahne 25- aj 30-tisíc. Pre investora je zaujímavý maximálne jeho pohyb, nie absolútna hodnota. Dôvodom je konštrukcia indexu, jeho jednoduchosť a história.

Ani priemer...

Hlavnou výhodou indexu Dow Jones je to, že sa veľmi ľahko počíta. V dobe počítačov to asi znie smiešne, ale keď sa pred vyše 110 rokmi spúšťal, bola to zásadná výhoda. Obsahuje len 30 akcií veľkých firiem a je súčtom ich každodenných obchodovacích cien. (Súčet sa delí menovateľom, ktorý zohľadňuje prípadné delenia akcií a podobne. V súčasnosti je nižší ako jedna, takže bežný súčet cien akcií je nižší než samotný index.) Fanúšik štatistiky okamžite spozornie. Žiadne váženie ceny či veľkosti firmy? Žiadne zložitejšie priemerovanie? Hoci má index v názve Average, v skutočnosti nejde o žiadny priemer.

Takáto konštrukcia potom len veľmi hrubo odráža vývoj cien. Ak cena najnovšej firmy v indexe, Apple, poskočí nahor o desať dolárov a najstaršia firma, General Electric (GE), klesne o desať dolárov, index sa ani nepohne. Trhová kapitálizácia Applu je pritom takmer trojnásobná oproti GE, nárast ceny akcií Applu by teda mal mať zásadnejší vplyv. A v relatívnom vyjadrení cena Applu v tomto príklade nestúpne ani o desať percent, no cena akcií GE sa prepadne o celú tretinu.

S jednou z najväčších a najstarších priemyselných spoločností sveta sa teda deje podľa všetkého niečo zásadné, no index by sa ani nepohol. Navyše, ako inflácia mení hodnotu dolára, tak stúpa aj cena akcií, a teda aj index.

...ani priemyselný

V súčasnosti by investor prirodzene očakával, že index bude zahŕňať firmy, ktoré sú zásadnými hráčmi v internetovom prostredí. Amazon, Facebook, Google -- týchto ani iných gigantov v indexe nenájdete. Väčšie zastúpenie tu majú výrobcovia hardvéru, popri Apple napríklad Intel či IBM. Aj keď je možné argumentovať, že čoraz väčšiu časť ich biznisu tvoria cloudové a softvérové služby. Mix softvéru a hardvéru ponúka aj ďalší komponent indexu, Microsoft. Tam sa však „moderný” obsah indexu končí.

Prečo teda Dow Jones patrí medzi hlavné správy bežných aj špecializovaných médií? Odpoveď je jednoduchá: zvyk. Než nastúpili počítače schopné v reálnom čase počítať presnejšie indexy, bol Dow Jones zažitým a prehľadným pohľadom na stav burzy.

„Stal sa všeobecne akceptovaným, aj keď väčšina investorov vlastne nevedela, čo je jeho základom a aké sú kritériá pre výber aktív v indexe,” vysvetľuje pre TREND.sk prevádzkový riaditeľ chicagského Centra pre výskum cien akcií David Bradley. Centrum tvorí indexy, podľa ktorých sa obchoduje zhruba 850 miliárd dolárov. „Dow Jones je veľmi nedokonalým odrazom celkovej hospodárskej aktivity. Užitočné je akurát to, že jeho vývoj zhruba ukazuje verejnosti všeobecný trend.”

Pre profesionálneho investora existuje množstvo ďalších, presnejších a špecifickejších indexov, no Dow Jones patrí aj tak medzi sledované. Prečo ho teda dávno nenahradil iný? Odpoveďou je všeobecné prijatie investorov. „Náš index Total Market zrejme odráža celkový trhový vývoj oveľa presnejšie, ale na jeho všeobecnú akceptovanosť by sme potrebovali desať až dvadsať rokov,” dodáva D. Bradley.