Nemecko niekoľko mesiacov rozzurovalo mnohých svojich spojencov svojim prístupom „krok vpred, dva kroky vzad" ku konfrontácii s Ruskom po jeho invázii na Ukrajinu. Napriek tomu táto epizóda vyzerá len ako predohra k tomu, čo sa chystá v Ázii. Napätie okolo Taiwanu totiž núti Berlín zvážiť, ako by reagoval, keby sa Čína pokúsila obsadiť tento ostrovný štát. Peking ho považuje za svoj odštiepenecký región. Téme sa venuje korešpondent portálu Politico Matthew Karnitschnig.
„Ak sa tak stane, USA a ďalší západní spojenci budú presadzovať prísne sankcie voči Číne. Je nepravdepodobné, že by medzi nimi bolo Nemecko. Tento jeho kurz by totiž mohol ochrániť jeho exportne orientovanú ekonomiku, ale na druhej strane poškodiť jeho vlastnú aj medzinárodnú dôveryhodnosť Európy, píše Karnitschnig.
Nemecký kancelár sa vyhol otázke
Pripomenul, že nemecký kancelár Olaf Scholz sa vyhol otázke, či si Nemecko môže dovoliť podporiť sankcie v prípade čínskej invázie na Taiwan. Scholz zároveň pokarhal nemecký priemysel za ignorovanie zásady „nedávať všetky vajcia do jedného košíka“.
„Otázka závislosti našej krajiny v kľúčových oblastiach týkajúcich sa dodávateľských reťazcov, surovín a ďalších vecí je nevyhnutným prvkom našej národnej bezpečnostnej stratégie, na ktorej v súčasnosti pracujeme,“ dodal Scholz bez toho, aby spomenul Čínu.
Iní boli priamejší. Podľa poslanca Norberta Röttgena spoliehanie sa na export „vytvorilo závislosť, ktorá nás necháva bezmocnými".
Na otázku, či by mohlo Nemecko podporiť sankcie voči Číne, odvetil: „V tejto chvíli naozaj nie.“
Rusko nie je Čína
Karnitschnig pripomína, že kým v prípade Ruska sa Nemecko obáva straty prístupu k lacnej energii, ak by si ho znepriatelilo, v prípade Číny by išlo o stratu základov ekonomickej prosperity Berlína.
„Čína v posledných rokoch predbehla USA a stala sa najväčším obchodným partnerom Nemecka, pričom vlani sa na nemeckom zahraničnom obchode vo výške 2,6 bilióna eur Čína podieľala takmer desiatimi percentami. A čo viac, Čína, ktorá už desaťročia poháňa nemeckú ekonomiku, zostáva kľúčovým motorom rastu. Preto sa v prípade zníženia závislosti nemeckého priemyslu od tejto krajiny ľahšie hovorí, než koná," upozornil korešpondent.
Volkswagen
„Miera, do akej je naša prosperita financovaná Čínou, je v tejto krajine extrémne podceňovaná,“ tvrdí generálny riaditeľ nemeckej automobilky Volkswagen Herbert Diess. „Nemecko by vyzeralo úplne inak, ak by sme sa oddelili."
V skutočnosti žiadny nemecký priemysel nie je viac závislý od Číny ako Diessov. Každé tretie auto vyrobené nemeckými automobilkami sa predáva v Číne. Nemecké automobilky prevádzkujú značnú sieť tovární aj v samotnej Číne, pričom len v roku 2021 tam vyrobili 4,3 milióna áut.
Diess, ktorý by mal koncom tohto mesiaca odstúpiť z čela najväčšieho európskeho výrobcu automobilov, vyhlásil, že Čína je pre budúcnosť jeho firmy „nenahraditeľná“.
Najvyšší čas
Situácia je podobná aj v ostatných kľúčových nemeckých exportných sektoroch, od chemikálií po stroje. Podľa júnovej štúdie Nemeckého ekonomického inštitútu so sídlom v Kolíne nad Rýnom približne 1,1 milióna nemeckých pracovných miest, čiže 2,4 percenta z celkového počtu, priamo závisí od čínskej spotreby. Hoci Nemecko a zvyšok EÚ sú kľúčové trhy aj pre Čínu, štúdia uvádza, že zatiaľ čo Číňania znižujú svoju závislosť od Európy, európska voči Číne rastie.
V naliehavej prosbe autor štúdie Jürgen Matthes uviedol, že je „najvyšší čas“, aby Európa a Nemecko zvrátili kurz a znížili svoju ekonomickú závislosť od Číny.
„Nie je to o oddelení, ale skôr o obmedzení závislostí, najmä prostredníctvom väčšej diverzifikácie," napísal.
„V prípade čínskej invázie na Taiwan, po ktorej by nasledovali masívne západné sankcie, by pokles exportu a príjmov, ako aj pozastavenie dodávok z Číny viedli k značným ekonomickým stratám v EÚ a najmä v Nemecku,“ uzavrel Matthes.
Nemecká podpora
Karnitschnig tak konštatuje, že vzhľadom na tento výhľad je nemecká podpora zásadným západným sankciám pochybná.
„Hoci Berlín po rozsiahlej invázii na Ukrajinu vo februári podporil tvrdé opatrenia voči Moskve, potenciálny ekonomický dôsledok pre Nemecko bol obmedzený a do značnej miery na ukážku. Aj keď Scholz napríklad pozastavil kontroverzný projekt plynovodu Nord Stream 2 s Ruskom, pokúsil sa ohraničiť hlavné energetické záujmy Nemecka tým, že odmietol výzvy na úplné plynové embargo. Táto stratégia nevyšla tak, ako dúfal, ale len preto, že samotní Rusi znížili tok zemného plynu do Európy. Pokračujúci nedostatok plynu v Nemecku, ktorý ohrozuje kľúčové priemyselné sektory, nevyhnutne ovplyvní, ako vláda zareaguje na potenciálnu čínsku inváziu na Taiwan. Keďže inflácia je vysoká a ceny energií nevykazujú žiadne známky poklesu, Nemecko si nemôže dovoliť ďalší zásah do ochabujúcej ekonomiky. Predstavitelia Berlína v súkromí priznávajú, že Nemecko by nebolo schopné schváliť nič okrem symbolických sankcií voči Číne. To neznamená, že v Berlíne nebudú prebiehať dramatické debaty o najnovšom nemeckom morálnom probléme. Politické diskusné relácie budú venovať hodiny tejto otázke a novinári budú rozlievať sudy atramentu a rozoberať každý uhol pohľadu. Ale čo sa týka podstaty, Nemci ponúknu obvyklé: nič," dodal Karnitschnig.