Slovensko žije čudnú dobu. Nielen pre ekonomickú krízu, za ktorú Roberta Fica viniť nemožno. Šéf vlády má na rováši prehlbovanie morálnej krízy v slovenskom biznise. Nie iba výberom politických súputnikov.
Víťazmi veľkých a zvláštnych zákaziek, ktoré organizuje napríklad ministerstvo životného prostredia, sa stávajú firmy bez histórie so schovanými reálnymi vlastníkmi. Spomenúť možno predaj emisií pre Interblue Group. Alebo Xiland, ktorý za hviezdnych podmienok získal prenájom pozemkov od štátu. Ani starosta blízkych Jaroviec nikdy nevidel konateľa firmy. Zato debatoval s utajovaným človekom, ktorý ju má pod palcom. Ťažko povedať, či týchto neviditeľných ľudí poznajú ministri, ktorí zmluvy podpisujú. Alebo iba stranícki šéfovia, ktorí nariadia zmluvy podpísať. Plejáda ministrov životného prostredia vyzerala skôr ako biele kone než šéfovia rezortov.
No Smer-SD nemôže ukazovať iba na polomafiánske postupy koaličného partnera. Najsilnejšia vládna strana aktívne priniesla do politického systému model oligarchov. So skupinou silných mužov, označovaných za otcov zakladateľov, je dobré debatovať pri snahe získať veľké zákazky v smeráckych rezortoch. Ten, kto má linky na Juraja Širokého, Jozefa Brhela či Vladimíra Póora, je medzi kolegami v biznise považovaný za šťastného človeka.
Model, ktorý na Slovensku oligarchovia zdokonalili, sú jednopoložkové verejné obstarávania. Aj pri veľkých tendroch existuje len jedna spoločnosť, ktorá je schopná naplniť požiadavky. A iba tá môže vyhrať. Neexistuje učebnicovejší príklad ako Ibertax, ktorý zvíťazil s francúzskym diaľničným operátorom pri megatendri na výstavbu elektronického mýtneho systému. Existujú desiatky príkladov, kde sa jeden uchádzač prihlási na miliónové zákazky. A potom si pozve viacero správnych subdodávateľov. Dodávky IT technológií na Slovensku dnes možno s istotou označiť za najväčšiu žumpu politického biznisu.
A eurofondy? Ťažko odhadnúť, či drzosťou niečo prekoná nástenku. Minulý týždeň autora tohto komentára až zaskočila úprimnosť človeka, ktorý stojí nad vyhodnocovaním veľkého koša eurofondov: „Víťazné firmy som si prezrel. K žiadnemu reálnemu vlastníkovi sa nebudete vedieť dostať.“ Novinári ani slabo zorientovaní chlapi z OLAF biznis nepokazia.
