Napriek tomu, že sa narodil v Rusku, Ukrajinu považuje za svoj druhý domov. Bolo to miesto jeho veselých prázdnin v detstve, rád by sa tam chcel kedykoľvek vrátiť.
Anonym, ktorý žije v Moskve, sa pre theguardian.com vyznal zo svojich pocitov krátko po vojenskej invázii Ruska na Ukrajinu. „Sme v stave šoku, zdesenia, zúfalstva, apatie – ani neviem, čo teraz všetci cítime,“ hovorí. Tlačové agentúry, z ktorých väčšina je sponzorovaná ruskou vládou, tvrdia, že V. Putin urobil správnu vec. „Robia všetko preto, aby nám ukázali, že Ukrajina si nezaslúži existovať ako nezávislá krajina. A hovoria, že ruská vláda urobila všetko pre to, aby zastavila Ukrajinu. Ale zastaviť ich pred čím? To je otázka.“
Video of Ukrainians in the North-Eastern town of Bakhmach trying to stop tanks with their bodies. pic.twitter.com/obpmespTQr
— Christo Grozev (@christogrozev) February 26, 2022
Povedala, že sa začala vojna
Moskovčanov rodokmeň sa šíri po mnohých krajinách vrátane Ruska a Ukrajiny. „Narodil som sa a vyrastal som vo veľmi malom meste v Rusku neďaleko ukrajinských hraníc. Moja matka tam stále žije. Ráno 24. februára zobudila mňa a môjho brata telefonátom. Zdvihol som telefón, no nevedel som poriadne odpovedať. Moje koktanie, ktoré ma netrápilo od mojich 17 rokov, sa vrátilo v decembri, keď sa geopolitická situácia začala prudko zhoršovať. Povedala, že sa začala vojna.“
Okolo šiestej ráno ju zobudil silný výbuch. Okná v jej dome rachotili. Povedala, že si balí veci a doklady, aby išla k babke, ktorá býva v meste, situovanom ďalej od hraníc. „Cítil som, že sa niečo nenávratne zlomilo. Ako dieťa sme s rodinou často chodievali na Ukrajinu, do Charkova a Sumy, k príbuzným mojej starej mamy a na nákupy.“
Cítil som, že sa niečo nenávratne zlomilo.
Báli sa najmä starší
Rus, ktorý si želal zostať v anonymite poznamenáva, že v roku 2014, keď začal V. Putin ničiť Donbas, sa ich návštevy stali nemožnými. „Otec sa bál, že nám podpália auto kvôli ruským poznávacím značkám. Moja stará mama sa bála, že USA zaútočia na jej dom v Rusku, ak opäť navštívi Ukrajinu. So súrodencami sme sa nebáli vôbec ničoho. Ukrajina bola, je a vždy bude naším druhým domovom.“
Nešťastný muž hovorí, že nemôže pracovať ani myslieť na nič okrem svojej mamy, všetkých bezbranných ruských a ukrajinských ľudí a ukrajinských a ruských vojakov. „Mnohých z nich prinesú domov v uzavretých rakvách. Videl som to už v roku 2014, keď na Donbase zomreli synovia mojej tety. Zošedivela. Neprajem to žiadnej matke na Ukrajine, v Rusku, ani v žiadnej krajine na svete.“