Prejavy ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na summitoch a pred národnými parlamentmi po celom svete sa v posledných mesiacoch stali základom jeho diplomatického kalendára. Keď však v pondelok hovoril k lídrom Africkej únie (AÚ), počúvali ho len štyri hlavy štátov tohto kontinentu, pričom ostatných zastupovali ich podriadení či úradníci, píše analytik Paul Melly v článku zverejnenom na portáli stanice BBC.
Neuspokojivá účasť
Neuspokojivá účasť bola príznačná pre nerovný boj, ktorému Kyjev čelí pri presadzovaní svojho posolstva na kontinente s 54 krajinami, kde má len desať veľvyslanectiev, čo je iba štvrtina ruskej prítomnosti, vysvetľuje Melly.
„Takže v snahe zmeniť africký pohľad na inváziu ruského prezidenta Vladimira Putina nemôže Zelenskyj nasadiť politický alebo bezpečnostný vplyv porovnateľný s Moskvou. Ukrajina nie je globálnou vojenskou mocnosťou a na rozdiel od Ruska nie je stálym členom Bezpečnostnej rady OSN. V dôsledku toho mnohí africkí lídri dospeli k záveru, že si jednoducho nemôžu dovoliť napodobňovať priamu západnú konfrontáciu s Moskvou," konštatoval analytik.
To podľa neho platí najmä v súčasnosti, keď blokovanie vývozu obilia z Ukrajiny prispieva k už i tak vážnej potravinovej kríze, zvyšuje ceny dovozu a ohrozuje prísun pšenice, iných obilnín a kuchynského oleja do afrických krajín, ktoré nie sú sebestačné.
Šéf Africkej únie v Soči
Začiatkom tohto mesiaca, pripomína Melly, odletel senegalský prezident Macky Sall, súčasný šéf AÚ, do ruského čiernomorského letoviska Soči, aby prediskutoval s Putinom, ako uvoľniť prekážky, ktoré obmedzujú zúfalo potrebný vývoz potravín z Ruska a Ukrajiny. A minulý týždeň prezident Juhoafrickej republiky Cyril Ramaphosa zavolal Putinovi, aby s ním prediskutoval dodávky ruských poľnohospodárskych produktov a hnojív do Afriky. Rozhovory priniesli mierny pokrok, hoci nešlo o rozhodujúci prelom.
Zároveň podľa analytika existujú určité náznaky, že invázia na Ukrajinu môže predstavovať záťaž pre ruskú vojenskú angažovanosť v Afrike, pričom sa šíria nepotvrdené klebety o tom, že niektorí vojaci z ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny boli stiahnutí zo Stredoafrickej republiky (SAR).
„To by nebolo prekvapením vzhľadom na požiadavky intenzívneho vojenského ťaženia v kľúčovom regióne Donbas na východe Ukrajiny," poznamenal Melly.
Ruské vojenské dohody v Afrike
Podľa neho však neexistujú známky zníženia prítomnosti Vagnerovej skupiny v Mali, kde tieto sily často vídajú pri operáciách po boku národných síl. Navyše, konštatuje, oficiálne ruské bezpečnostné a vojenské dohody v Afrike sa v skutočnosti posilňujú a Kamerun sa stal najnovším cieľom tejto „šarmantnej ofenzívy".
Analytik pripomenul, že kamerunský minister obrany Joseph Beti Assomo bol minulý mesiac v Moskve a so svojím ruským kolegom Sergejom Šojguom podpísali päťročnú dohodu o vojenskej spolupráci. Zahŕňa spravodajské služby, výcvik a zdieľanie odborných znalostí v boji proti terorizmu a námornému pirátstvu. Rusko a Kamerun plánujú aj spoločné cvičenia.
V dokumente sa podľa Mellyho nespomínajú dodávky zbraní, ale sugestívne naznačuje, že by sa ešte mohli dohodnúť ďalšie formy spolupráce.
„V skutočnosti už dohoda z roku 2015 zabezpečovala ruské dodávky delostrelectva a logistickú a leteckú podporu, čo je užitočné pre kampaň proti džihádistom v kamerunskej provincii Ďaleký sever. Hoci je nová dohoda menej konkrétna, zdá sa, že v západných hlavných mestách vyvoláva rozruch. Do kamerunskej metropoly Yaoundé priletel riaditeľ odboru pre Afriku na francúzskom ministerstve zahraničných vecí Christophe Bigot, aby zrejme uistil kamerunského premiéra Josepha Diona Nguteho, že aj Paríž je naďalej oddaný spolupráci v oblasti hospodárstva, kultúry a boja proti terorizmu," píše Melly.
Ďalej uvádza, že dohoda medzi Ruskom a Kamerunom bola podpísaná v čase dramatického nového medzinárodného kontextu - rozsiahlej ruskej invázii na Ukrajinu -, pričom západní lídri teraz považujú Rusko za veľkú bezpečnostnú hrozbu, ktorá spochybňuje samotné základy demokracie a medzinárodného systému založeného na pravidlách. Niektoré africké vlády sa však zdráhajú prijať toto negatívne vnímanie Putinovho režimu - a platí to nielen pre Mali a SAR.
„Aj niektorí dlhoroční africkí partneri Západu sa zdržali otvorenej kritiky Putinových činov. Senegal sa napríklad rozhodol nepodporiť návrh Valného zhromaždenia OSN z 2. marca vyzývajúci Rusko, aby prestalo používať silu proti Ukrajine. Kamerun zaujal podobne nejednoznačný postoj - jeho veľvyslanec pri OSN začiatkom marca uvážlivo odletel domov, takže premeškal rozhodujúce hlasovanie. A 7. apríla sa Kamerun zdržal hlasovania, keď Valné zhromaždenie OSN hlasovalo o pozastavení členstva Ruska v Rade OSN pre ľudské práva," priblížil analytik.
Verejná mienka
Úlohu v takýchto postojoch zohráva domáca verejná mienka, pokračoval Melly s tým, že spojenectvo s Francúzskom, Spojenými štátmi a Spojeným kráľovstvom nie je vždy najpopulárnejším postojom na kontinente a „zdá sa, že kamerunská vláda, podobne ako mnoho jej rovesníkov, dospela k záveru, že musí brať do úvahy nálady ľudu".
Kamerun však podľa jeho názoru zašiel oveľa ďalej a prijal proaktívne rozhodnutie podpísať novú dohodu o vojenskej spolupráci s Ruskom, hoci ruské sily naďalej bombardujú ukrajinské mestá.
Tento výrazný postoj analytik vysvetlil situáciou v Kamerune. Francúzsky hovoriaci prezident Paul Biya totiž čelí bezpečnostným výzvam na dvoch frontoch. Zatiaľ čo jeho vláda bojuje proti džihádistickej skupine Boko Haram, sídliacej v Nigérii, a v provincii Ďaleký sever zasa proti organizácii Islamský štát v provincii Západná Afrika (ISWAP), je zapojená aj do zdĺhavého boja o potlačenie separatistických povstaní v dvoch anglojazyčných regiónoch, v Severozápadnej provincii a Juhozápadnej provincii.
„Okrem Ruska má Kamerun dohody o vojenskej spolupráci aj s Francúzskom, Čínou, Brazíliou a Tureckom - a kedysi mal dohodu aj s USA. Západní partneri sú však znepokojení otázkami ľudských práv a vládnutím a svoju pomoc podmienili. Obavy zo situácie v anglicky anglojazyčných provinciách nedávno viedli k tomu, že USA pozastavili krajine svoju vojenskú podporu. Keďže sa Američania stiahli, niektorí kamerunskí analytici sa obávajú, že vláda sa teraz možno rozhodla hľadať alternatívnu podporu od partnera s menšími zábranami, čo sa týka nekompromisnej vojenskej taktiky, a to aj za cenu porušovania ľudských práv," píše Melly.
Vagnerova skupina
Ako poznamenal, správy o činoch Moskvy v Afrike naznačujú, že je pohodlné podporovať „tvrdý prístup". Pripomenul, že v SAR Vagnerova skupina cvičí armádu od roku 2018 a jej muži pomohli vládnym silám odraziť útok rebelov na hlavné mesto Bangui začiatkom roka 2021.
Experti OSN však Vagnerovu skupinu obvinili z vážneho porušovania ľudských práv civilistov, nedávno údajne zabili dedinčanov neďaleko mesta Bria, kde sa nachádza centrom diamantového ťažobného priemyslu.
Vagnerovci pôsobia aj po boku národnej armády v centrálnej časti Mali, kde podľa ľudskoprávnej organizácie Human Rights Watch (HRW) a svedkov tieto dve spojenecké sily mučili a zabíjali dedinčanov. Malijské vládne sily a ruskí žoldnieri údajne zabili v marci v meste Moura viac ako 300 ľudí.
„Je ťažké si predstaviť, že by vláda Kamerunu zašla až tak ďaleko, aby si najala kontroverzných vagnerovcov. Oveľa pravdepodobnejšie je zrejme to, že sa bude držať konvenčných medzivládnych väzieb predostretých v dohode s Moskvou z minulého mesiaca," domnieva sa Melly.
Ako dodáva, nové partnerstvo s Ruskom by však určite mohlo signalizovať obnovenú vojenskú asertivitu v čase, keď sa vláda snaží potlačiť zvyškovú aktivitu separatistických povstalcov v anglojazyčných provinciách a prítomnosť islamistických militantov na severe.
Ďalšie dôležité správy
