Lekár príde do svojej ordinácie na deviatu ráno. Pred dverami mu už stojí zástup pacientov, ktorí v rukách zvierajú poradové číslo. Jedného po druhom si ich doktor volá ku sebe, vyšetruje a predpisuje lieky až do 13:00 hodiny. Potom ide domov a má voľno. Taká je laická predstava o práci praktického lekára. Sčasti je zjednodušená.

Ordinačné hodiny, teda čas, ktorý má lekár vymedzený na ošetrenie pacientov, doteraz schvaľoval ambulanciám samosprávny kraj tak, ako si ho určili. V podstate kraje sledovali len dve podmienky. Či ten, ktorý žiada schválenie, poskytuje ambulantnú zdravotnú starostlivosť na území daného kraja a či je držiteľom povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia.

Po schválení novely zákona o zdravotnej starostlivosti budú musieť praktickí lekári ordinovať 35 hodín týždenne a najmenej dvakrát za týždeň do 15. hodiny. Hneď po odobrení týchto zmien parlamentom sa spustila lavína nevôle lekárov.

V Taliansku ordinujú aj v sobotu

Položiť by sme si tak mohli otázku, prečo je pre slovenských lekárov problém ordinovať dvakrát do týždňa do 15. hodiny a potom sa ešte dve hodiny venovať administratíve, keď zahraničným lekárom to problém nerobí. Ako napríklad poznamenala jedna z čitateliek TREND.sk žijúca v Taliansku, tam ordinujú obvodní lekári oveľa dlhšie ako na Slovensku a neprotestujú.

„Môj lekár pracuje šesť dní v týždni, ambulanciu má otvorenú aj v sobotu. Ak robí ráno, mal by končiť o 13. hodine, no nikdy neodchádza pred 15. hodinou. Ak robí poobede, mal by odísť o pol siedmej, ale ak tam prídem o 20. hodine, tak na 95 percent ho tam ešte nájdem. V sobotu robí minimálne do 13. hodiny. Keď skončí, ide na domáce návštevy,“ napísala s tým, že jej lekár má 65 rokov.

Podobne je to aj v Nemecku či v Rakúsku. Treba však povedať, že platové podmienky lekárov v týchto krajinách sú pravdepodobne vyššie ako slovenských.

Okrem toho je väčšina lekárov na Slovensku prestarnutých a mladí sa lákajú ťažko. V novozámockom okrese má byť napríklad lekár v predôchodkovom veku, ktorý má na starosti dva obvody, lebo do jedného nezohnali vôbec žiadneho (a už vôbec nie mladého) obvoďáka.

Nie je to len o vyšetreniach

Aktuálne zmeny odmietli Slovenská komora lekárov, Asociácia súkromných lekárov aj Slovenská spoločnosť všeobecného praktického lekárstva. Podľa nich to bude likvidačné, mladých to odradí od tejto práce a súčasným lekárom to znemožní venovať sa ďalším činnostiam, ktoré sú pre chod ambulancie a dostupnú zdravotnú starostlivosť pre pacienta nevyhnutné.

Prezident Asociácie súkromných lekárov a všeobecný lekár Marián Šóth hovorí, že sú často v práci oveľa dlhšie, ako uvádzajú ich ordinačné hodiny na dverách ambulancií. Okrem toho, ak nie sú práve v ordinácii, neznamená to podľa neho, že neošetrujú pacientov. Praktickí lekári vykonávajú aj takzvanú plánovanú návštevnú službu v bydlisku pacienta. Doma vyšetrujú pacientov hlavne v odpoludňajších hodinách.

Keď sa nestarajú o pacientov, riešia administratívu. Vyhotovujú lekárske správy, teda robia výpisy zo zdravotnej dokumentácie, sumarizujú výsledky a uzatvárajú preventívne prehliadky, informujú pacientov o výsledkoch vyšetrení. Musia tiež vypisovať návrhy na kúpeľnú liečbu, posudzovať pacientov pre účely sociálnej poisťovne, úradov práce a tiež odosielať štatistické výkazy.

„Riešime tieto činnosti denne minimálne dve hodiny, nakoľko požiadaviek pacientov je veľa a sú rôznorodé,“ hovorí M. Šóth.

Elektronizácia nepomôže

Elektronizácia zdravotníctva, ktorá práve v ambulanciách prebieha, ich od administratívnej záťaže podľa neho neoslobodí.

„Od 1.1. 2018 sa zavádza iba eRecept čo znamená, že celá zdravotná dokumentácia bude naďalej vedená aj v papierovej forme. To samozrejme bude zo začiatku spôsobovať zvýšenú záťaž. Lekár bude musieť vystavovať zdravotnú dokumentáciu v štruktúrovanej forme, čo prinesie zvýšenie straty času v neprospech času venovanému pacientovi,“ hovorí prezident asociácie.

Okrem práce v ambulancii majú lekári povinnosť pravidelne sa vzdelávať a aj to dokladať. Ak by to neurobili, mohli by im odobrať povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Vo veľkej miere sa lekári vzdelávajú formou prednášok v odpoľudňajších hodinách, alebo cez víkendy. A nie je to len o známych seminároch či kongresoch, ale aj takzvaných AD testoch či štúdiu domácich a zahraničných odborných publikácií.

Sú to dostatočné argumenty, prečo protestovať kvôli predĺženiu ordinančných hodín? Pre časť pacientov nie sú, lebo podľa nich si všetci lekári neplnia všetky vymenované povinnosti.

Napríklad pokiaľ ide o návštevu pacientov v domácom prostredí, oboznamovaní s výsledkami vyšetrení, ale aj ošetrovanie pacientov v ambulancii. „Prax častokrát ukazuje, že praktickí lekári už o 12. hodine neboli k dispozícii. Potom ľudia chodievali v podvečerných hodinách na pohotovosti,“ povedal aj sám minister zdravotníctva Tomáš Drucker.