Okrem toho, že sa svet snaží presadiť ekologickejšie procesy získavania vodíka, pracuje sa aj na zjednodušovaní a zlacňovaní jeho skladovania a prepravy.
Napríklad japonský tím z Univerzity Shinshu v Nagane rozkladá molekuly vody na vodík a kyslík pomocou svetlo absorbujúcich materiálov, čím sa údajne zvyšuje efektivita procesu až stonásobne.
Na strojníckej fakulte Technickej univerzity v Košiciach zasa prišli s ukladaním vodíka v zliatine kovov, čím sa stáva oveľa stabilnejší než v kvapalnej forme.
Japonský energetický gigant Eneos má zasa sľubnú metódu, pri ktorej sa vodík uskladňuje v metylcyklohexáne (MCH) a okrem vyššej bezpečnosti hovorí aj o nižších nákladoch na transport.