Spýtať sa, „čo ak Ukrajina prehrá? bola kedysi otázka, ktorú kládli tí, ktorí chceli prinútiť západných spojencov, aby posielali viac peňazí a zbraní. Po vyčerpávajúcich mesiacoch na bojisku sú minuloročné nádeje na ukrajinskú protiofenzívu, ktorá zatlačí Rusko späť k jeho hraniciam a pokorí Vladimira Putina, preč, uvádza The Economist.
V týchto dňoch dominuje obava, že existujúca patová situácia sa môže zvrtnúť v prospech agresora, ale aj v prospech Donalda Trumpa, ktorý by sa v Spojených štátoch mohol vrátiť k moci a priniesť Rusku víťazstvo na striebornom podnose. Porazená Ukrajina je stále menej vzdialenou vyhliadkou, no nie je o nič menej desivá.
Prehra Ukrajiny by bola pre Západ veľkým mementom. Keďže USA a Európa už dva roky poskytujú morálnu, vojenskú a finančnú pomoc svojmu spojencovi, možno neúmyselne ohrozujú svoju vlastnú dôveryhodnosť. To, že pri poskytovaní tejto podpory niekedy váhali, veci skôr zhoršuje. Bývalý šéf NATO George Robertson varoval, že „ak Ukrajina prehrá, naši nepriatelia rozhodnú o svetovom poriadku".
Nikde by nebolo cítiť väčšie poníženie ako v EÚ, uvádza ešte The Economist. Susedia Ukrajiny postupovali pri poskytovaní podpory pomalšie ako Washington. Otáľali s posielaním zbraní, poskytovaním finančnej pomoci, prijatím miliónov utečencov, uplatnením tucta kôl sankcií proti Rusku aj odstavením sa od jeho energií. Ak sa ukáže, že to nestačilo, mnohí sa budú pýtať, či je Únia vo svojej podstate ešte vôbec funkčná. Populisti – a fanúšikovia V. Putina – v podobe maďarského premiéra Viktora Orbána alebo šéfke francúzskeho krajne pravicového Národného združenia Marine Le Penovej budú kričať svoje.
Okrem pocitu viny a hanby by Európou prenikol aj pocit strachu. Môže dôjsť k ďalšiemu útoku? Stal by sa ďalším napadnutým niektorý z členských štátov NATO? Ďalšie pokusy ruského dobývania cudzích území nie sú vylúčené, uzatvára The Economist.
Ďalšie dôležité správy
