So všadeprítomnou atmosférou obáv z vplyvov krízy sa objavuje i otázka, ako globálne turbulencie rozkývu slovenské platy. Či po rokoch rastu nepríde stagnácia – alebo dokonca reštrikcie.
A to ešte do hry vstúpia ďalšie faktory, napríklad návrat desiatok tisíc Slovákov pracujúcich v zahraničí. Na druhej strane, dáta z prieskumov trhu naznačujú, že firmy vyplatili zamestnancom menej, ako si naplánovali v rozpočtoch.
Automobilový sektor začína hovoriť o problémoch s odbytom. Košické železiarne ohlásili prepúšťanie. Niektoré matky slovenských bánk nakúpili fúriky cenných papierov, ktoré sa dnes javia ako bezcenné. Analytici znižujú odhady hospodárskeho rastu na budúci rok.
Firmy spomínajú znižovanie výroby či revíziu investičných zámerov. A nie je výnimočné počuť takých manažérov, ktorí hľadaním vnútorných rezerv podmieňujú prežitie podnikov.
O dôsledkoch krízy sa v slovenských firmách začína vo väčšom rozmýšľať práve v čase, keď by mali štartovať vyjednávania o budúcoročných mzdách. Majú zamestnanci dôvod báť sa?
Iba na pobavenie
Pri hľadaní analógie obdobia poklesu výkonnosti ekonomiky netreba ísť hlboko do histórie. Stačí sa vrátiť k údajom na prelome milénií, najkritickejším rokom od vzniku moderného Slovenska. Otázka je, či pohľad na zlé časy pomôže.
Slovensko, rok 2001. Krajina má za sebou rok, v ktorom zažila jeden štvrťrok recesie a jeden štvrťrok nulového hospodárskeho rastu. Zatvárajú sa ďalšie podniky, v ktorých sa vymenili generácie, prežili pád komunizmu a boli desaťročia garantmi prosperity v regiónoch.
Armáda nezamestnaných sa vyšplhala na viac ako pol milióna a blíži sa k dvadsiatim percentám. Vláda má za sebou ťažkú liečbu chorých bánk, ktorá krajinu vyšla na približne sto miliárd korún. A zamestnávatelia medziročne zvyšujú mzdy o niečo málo cez osem percent.
Slovensko, rok 2008. Krajina má za sebou rok, v ktorom reálny hospodársky rast dosiahol takmer 10,5 percenta. A aj v tom aktuálnom v porovnaní so zvyškom sveta dosiahne vysoko nadpriemerný rast. Nezamestnanosť klesla na najnižšiu úroveň od vzniku republiky.
Zamestnávatelia sa hlasnejšie sťažujú na nedostatok ľudí. A centrálna banka predpokladá, že nominálne mzdy vzrastú o osem a pol percenta. Čo je dokonca viac ako v predchádzajúci, boomový rok.
Zjednodušená hra so štatistikou možno pobavila, no odpoveď neponúkla. Na zodpovedanie otázky, či sa platy budú zvyšovať, treba vedieť dve veci, ktoré platia v časoch krízy i hojnosti.
Či sa firmám oplatí fungovať pri vyšších nákladoch a či vyššie mzdy budú musieť vyplácať. Teda či ich zamestnanci budú požadovať. To nie je také samozrejmé, ako by sa mohlo zdať.
Stále dobré
To, že tento rok sa nebude niesť v znamení takého rozmachu ako minulý, bolo zrejmé už dlho. Najmä preto, že sa neočakáva štart ďalších obrích investícií.
Spomalenie prudkej dynamiky rastu vykazuje celý rad odvetví – od strojárstva, cez stavebníctvo po elektrotechnický priemysel. A keď s babím letom prišla na svetové trhy panika a pokles spotrebiteľského optimizmu v najbohatších krajinách sveta, prognózy slovenských analytikov vykázali flexibilitu ako už dávno nie.
Keď s ministerstvom financií konzultovali odhady s cieľom zostavenia štátneho rozpočtu, nenašiel sa nikto, kto by hovoril o raste nižšom ako šesť percent. O pár dní bolo všetko ináč.
V súčasnosti sa debatuje – možno príliš pesimisticky – o raste okolo štyroch percent. Kto nepozná údaje za predchádzajúce roky, ten určite hovorí o úspešnom roku. Aj v prípade, ak by sa mu do uší nedostali zvesti o problémoch, s ktorými sa borí svet.
Hoci na recesiu to na Slovensku rozhodne nevyzerá, pri zvyšovaní produktivity platí, že počet pracovných miest sa môže znižovať aj pri hospodárskom raste.
V závislosti od štruktúry ekonomiky a tiež snahy štátu o tvorbu dotovaných pracovných miest v ťažších časoch sa mení aj hranica hospodárskeho rastu, pri ktorom klesá tvorba pracovných miest. V najbohatších krajinách EÚ je táto hranica pod jedným percentom hospodárskeho rastu.
Navrátilcov pribudne
Keďže Slovensko v produktivite na zamestnanca zaostáva, možno predpokladať, že dokáže produktivitu zvyšovať rýchlejšie. A teda že potrebuje vyšší hospodársky rast na udržanie počtu pracovných miest. No očakávaný rast bude zreteľne nad touto úrovňou.
Rast zamestnanosti sa v súčasnosti odhaduje na tri až štyri percentá. Pracovných miest by tak malo pribúdať. Nehovoriac o tom, že podľa prezidenta Asociácie personálnych agentúr Slovenska Luboša Sirotu firmy už teraz deklarujú osemdesiattisíc neobsadených miest.
Na druhej strane, na trh práce nebudú prichádzať len absolventi škôl. Je možné, že vlna navrátilcov zo zahraničia bude najsilnejšia, akú zatiaľ Slovensko zažilo. Aj preto, že v zahraničí sa pracovný trh otrasie výraznejšie a zárobky vzhľadom na silný konverzný kurz nebudú také lákavé.
Podľa ministerstva práce pracuje v zahraničí viac ako 160-tisíc Slovákov. A ich prílev sa začal. Pred rokom ich podľa ministerstva malo byť v cudzine ešte o 20-tisíc viac. Počet navrátilcov počas najbližšieho roka sa môže tiež počítať v desaťtisícoch.
Deväť a pol týždňa
Aký vplyv majú na firmy zmeny na trhu práce, možno sledovať aj z prieskumu spoločnosti Hay Group. Tá sa zameriava na poradenstvo v podnikaní a poradenstvo v oblasti ľudských zdrojov.
V tomto roku uskutočnila dvanásty ročník Hay Group Prieskumu odmeňovania. Zúčastnilo sa na ňom 314 spoločností, ktoré podnikajú v rozličných sektoroch a spolu poskytli viac ako 153-tisíc individuálnych údajov o mzdách zamestnancov.
Príkladom zmeny na trhu je dĺžka náboru. Predpoklad, že pokles počtu nezamestnaných sa nepriamoúmerne odzrkadlí na dĺžke náboru, sa ukázal ako pravdivý.
Nábor sa predĺžil v každom zo sledovaných sektorov. V priemere to znamená, že kým pred rokom firmy dokázali obsadzovať voľné miesto v priemere rýchlejšie ako za dva mesiace, v tomto roku sa dostali cez deväť a pol týždňa.
Vlani si napríklad obchodné reťazce dokázali ľudí zohnať v priemere za mesiac, tento rok dĺžka náboru v žiadnom z ôsmich sledovaných sektorov neklesla pod šesť týždňov. A to je ešte lehota, o ktorej môžu zamestnávatelia v priemysle len snívať. V tomto odvetví podľa prieskumu Hay Groupu trvá nábor takmer jedenásť týždňov.
Súťaž o ľudí sa premieta do spôsobu rozdelenia mzdy. Celkový trend v sledovaných sektoroch a firmách potvrdzuje, že zamestnávatelia presúvajú váhu z bonusov na pevné mzdy.
Inak povedané, viac si dávajú záležať na tom, aby zvyšovali fixnú, z pohľadu zamestnancov zaručenú časť miezd. Napriek tomu dosahujú aj pohyblivé časti nezanedbateľné sumy.
Medzi odvetvia s najväčším podielom pohyblivej zložky patria obchodné reťazce a finančný sektor. „Nezaručená“ časť príjmu v nich dosahuje pätinu ročných základných miezd. Naopak, v spodnej časti rebríčka sú spoločnosti z elektrotechnického a automobilového sektora a logistické firmy.
Vyplatili menej
Hoci makrodáta potvrdzujú existenciu mzdových vankúšov, teda zachovanie konkurencieschopnosti aj pri vyššom raste miezd, je to len nepriame svedectvo. No možno sa dostať i k dátam, podľa ktorých aj samy firmy sú zaskočené tým, ako rýchlo, respektíve pomaly sa mzdy zdvíhajú. Na zostrujúcu sa situáciu na trhu práce sa pripravili.
Aj tak možno interpretovať údaje Hay Group. Z prieskumu okrem iného vyplýva, že mzdové rozpočty firiem rástli rýchlejšie ako balíky, ktoré nakoniec zamestnancom vyplatili. Ušetrilo sa najmä na variabilných zložkách.
Automobilový sektor, banky či IT a telekomy, to všetko sú odvetvia, v ktorých sa vyplatili v minulom roku nižšie bonusy, než sa vyčlenilo v rozpočtoch. „Tvorba rezerv pre prípad komplikácií s náborom a udržaním pracovných síl je však iba jeden z možných dôvodov,“ upozorňuje Zoja Hollá z Hay Groupu.
Pri spomínaní mzdových vankúšov netreba zabúdať ani menový efekt, ktorý vnímajú najmä zahraniční investori. Spevnenie koruny o vyše desať percent k euru za posledné dva roky z pohľadu zahraničných investorov znamená vyššie výdavky na mzdy, ako uvádzajú štatistiky merajúce príjmy v slovenských korunách. Budúci rok bude prvý, keď sa rast miezd slovenských zamestnancov bude rovnať zvyšovaniu mzdových výdavkov aj z pohľadu európskych investorov.
Hoci údaje z trhu práce o raste produktivity a celkovej cene práce hovoria skôr v prospech zvyšovania dynamiky rastu platov, investori naopak pocítia úľavu.
Len ťažko možno predpokladať, že by úsporu z nulových kurzových pohybov preniesli do hneď do platov. Hypotetický predpoklad, že slovenská koruna by sa v prípade neprijatia eura k tejto mene posilňovala, je silnejší ako odhad, že by sa oslabila.
Hlasy proti výraznejšiemu zvyšovaniu platov tradične prichádzajú z Národnej banky Slovenska. Tá sa k nim utieka v záujme stráženia rastu cien. Čím nižší rast výdavkov na spotrebu, tým nižší tlak na rast spotrebiteľských cien, hovorí logika, ktorú neustále pripomínajú predstavitelia centrálnej banky.
A preto apelujú na zamestnávateľov, aby boli obozretní. Teda aby mzdy zvyšovali skôr menej ako viac. Zásadné dôvody sa vždy našli. Niekoľko rokov to bola snaha plniť kritériá na prijatie eura.
S obavou o budúcoročný očakávaný tlak na infláciu spojený s príchodom novej meny sa apely zopakujú. Kto si nenechal ujsť televízne diskusie s predsedom vlády, mohol si apel na zamestnávateľov vypočuť aj z jeho úst. No už krátko nato premiér kritizoval zamestnávateľov pre neochotu zvyšovať minimálnu mzdy.
Hanbia sa
Kumulatívne čísla o vývoji za celú ekonomiku nehovoria, samozrejme, o rovnako dobrej kondícii všetkých odvetví. Naopak, zdá sa, že budúci rok bude znamenať aj koniec ďalších firiem, ktoré rast miezd nezvládnu. Pôjde najmä o sektory opierajúce sa o jednoduchú manuálnu prácu.
Naopak, odvetvia s vyššou pridanou hodnotou čaká ďalšia prosperita. A ich zamestnancov tiež.
Metodika Hay Groupu umožňuje sledovať rozdiely medzi porovnateľnými pozíciami v rozličných sektoroch. V praxi to znamená zistiť, ako sa odlišuje napríklad plat projektového manažéra s porovnateľnými kompetenciami a zodpovednosťou v odlišných sektoroch.
Neprekvapí, že úplne najvyššie nad priemerom trhu sú informatici (IT/Telekom). V týchto sektoroch sa na porovnateľných pozíciách zarába až o tretinu viac oproti priemeru.
Nad čiarou sú ešte finančné inštitúcie či firmy s rýchloobrátkovým tovarom. Na úrovni priemeru je logistika a automobilová výroba. Zaostáva elektrotechnika či obchodné reťazce. Rozdiely medzi pozíciami sa budú prehlbovať.
Pretože okrem toho, že „ítečkári“ sú už teraz najďalej, platy v sektore stúpajú najrýchlejšie. Naopak, zdá sa, že po rokoch výraznejšieho rastu sa situácia upokojuje v bankovom sektore.
Najčerstvejšie odhady centrálnej banky o raste miezd na budúci rok sa nominálne pohybujú pod ôsmimi percentami. Zverejnila ich začiatkom júla, keď svet ešte nehovoril o hospodárskej kríze.
Slovensko pocíti krízu tiež. No jej vplyv na rast miezd nebude zásadný. Zdá sa, že najväčšou slabinou rastu miezd budú aj v budúcom roku pomerne nízke nároky zamestnancov.
Niežeby boli s príjmami spokojní, no nedokážu to dať zamestnávateľom dostatočne najavo. Ako riešiť krízové situácie, keď zamestnanci odmietajú nastupovať do práce, sa slovenskí manažéri učia len z knižiek a na konferenciách s medzinárodnou účasťou.
Ilustračné foto – Profimedia.cz, Milan David
