Po týždňoch bombardovania, tisícoch mŕtvych a exode miliónov utečencov ostáva otázka: čo je jeho cieľom v tejto vojne a existuje cesta von?
Čo chce Vladimir Putin?
Zdá sa, že ciele, ktoré si na začiatku ruskej invázie stanovil, sa v priebehu vojny, o ktorej si myslel, že ju vyhrá rýchlo, zmiernili. Ruský prezident dokonca ani nedokázal priznať, že ide o inváziu či vojnu, a uprednostňoval rétoriku „špeciálnej vojenskej operácie“. Pôvodným cieľom ruského lídra bolo obsadiť Ukrajinu a zbaviť sa jej vlády, čím by ukončil jej túžbu po pridaní sa do obrannej aliancie západu NATO, píše BBC.
Je jasné, že to celé vníma ako kľúčový moment ruskej histórie. „V stávke je budúcnosť Ruska a jej budúce miesto vo svete,“ povedal šéf zahraničnej spravodajskej služby Sergej Naryškin.
Bombardovanie pokračuje, no z posledných správ z mierových rokovaní vyplýva, že Rusko sa viac neusiluje o zvrhnutie vlády a namiesto toho má za cieľ neutralitu Ukrajiny.
Prečo práve toto?
Odkedy Ukrajina dosiahla v roku 1991, keď sa rozpadol Sovietsky zväz, nezávislosť, začala sa postupne orientovať na Západ – smerom k EÚ a NATO.
V. Putin to chce zvrátiť, pád Sovietskeho zväzu vníma ako „rozpad historického Ruska“. Tvrdil, že Rusi a Ukrajinci sú jeden národ. „Ukrajina nikdy nemala tradíciou skutočnej štátnej suverenity,“ zhodnotil, pričom popred dejiny tejto krajiny.
V roku 2013 tlačil na prorusky orientovaného lídra Ukrajiny, Viktora Janukovyča, aby s EÚ nepodpísal dohodu, čím spustil vlnu protestov, ktoré nakoniec vtedajšieho prezidenta vo februári 2014 donútili k odchodu z funkcie. Rusko v tom istom roku odpovedalo tým, že obsadilo Krym a spustilo tým na východe vzburu, pričom podporovalo separatistov bojujúcich proti ukrajinským silám vo vojne, ktorá si za osem rokov svojho trvania vyžiadala 14 000 životov.
Existuje cesta von?
Poradca ukrajinského prezidenta Mychailo Podoljak verí, že prímerie by mohlo začať v nasledujúcich dňoch, pretože ruské sily sa zasekli na svojich súčasných pozíciách. Obe strany hovorili o pokroku v rokovaniach pozitívne, a M. Podoljak tvrdí, že ruský prezident zmiernil svoje požiadavky.
Na začiatku vojny chcel líder Ruska, aby Ukrajina uznala Krym ako súčasť Ruska a aby uznala nezávislosť separatistického východu. Ukrajina by musela takisto zmeniť svoju ústavu s cieľom zaručiť, že sa nestane členom NATO, ani EÚ. Budúci status Krymu a ruskom podporovaných štátikov Luhanska a Donecka ešte zďaleka nie je vyriešený, no nemusí byť tým, čo zabráni uzavretiu dohody, ak budú tieto dve strany súhlasiť, že otázka sa vyrieši neskôr.
Zdá sa, že Rusko prijalo fakt, že sa nemôže zbaviť vedenia Ukrajiny a nahradiť ho bábkovou vládou, ako to urobilo v Bielorusku.
Nie všetci sú presvedčení, že Rusko rokuje v dobrej viere. Francúzsky minister zahraničia tvrdí, že Moskva by mala najprv vyhlásiť prímerie, pretože so „zbraňou priloženou k hlave“ sa nevyjednáva.
Aké sú požiadavky Ukrajiny?
Požiadavky Ukrajiny sú jasné, tvrdí poradca prezidenta: prímerie a stiahnutie ruských jednotiek, no takisto aj právne záväzné bezpečnostné záruky, ktoré by Ukrajine poskytli ochranu prostredníctvom skupiny spojeneckých krajín, ktorá by sa aktívne podieľala na predchádzaní útokov a „aktívne sa zapojilia do konfliktu na strane Ukrajiny“.
Ukrajina od ruskej invázie takisto zmiernila svoju pozíciu. Prezident Volodymyr Zelenskyj tvrdí, že Ukrajina už vie, že by NATO krajinu v dohľadnej dobe medzi seba ako člena neprijalo: „Je to pravda a musíme si ju priznať“.
„Pracujeme na dokumentoch, o ktorých by prezidenti boli schopní ďalej rokovať a podpísať. Samozrejme, prichádza to tak nejak skoro, pretože je to jediný spôsob, ako ukončiť túto vojnu,“ vyjadril sa M. Podoljak.
Dohodne sa Putin s NATO?
Ruský prezident zdvojnásobil svoju averziu voči Západu a jej 30-člennej obrannej vojenskej aliancii. Možno zvažuje kompromis s Ukrajinou, no Západ má podľa neho len jeden cieľ – rozdeliť spoločnosť v Rusku a v konečnom dôsledku ho zničiť.
V očiach prezidenta V. Putina Západ v roku 1990 prisľúbil, že NATO sa nebude rozširovať „ani len o centimeter smerom na východ“, no aj tak to urobilo. Toto sa udialo ešte pred rozpadom Sovietskeho zväzu, takže prísľub daný sovietskemu prezidentovi Michailovi Gorbačovovi sa vzťahoval len na Východné Nemecko v súvislosti so znovuzjednotením Nemecka. M. Gorbačov neskôr povedal, že sa v tom čase „o téme expanzie NATO nikdy nerokovalo“.
Západní lídri boli svedkami odhodlania V. Putina spustošiť európske veľkomestá, aby dosiahol svoje ciele, a stratili preto všetky ilúzie. Nemecký kancelár Olaf Scholz verí, že ruský prezident „chce prevziať Európu podľa svojho videnia sveta“ a prezident Joe Biden ho označil za vojnového zločinca. Aj O. Scholz a francúzsky prezident Emmanuel Macron hovorili o kontinente, ktorý sa nachádza v bode zlomu jeho histórie.
Tatiana Stanovaya sa obáva novej konfrontácie v štýle studenej vojny: „Mám silný pocit, že by sme sa mali pripraviť na nové ultimátum pre Západ, ktoré bude militarizovanejšie a agresívnejšie než sme si kedy mohli predstaviť.“
Čo Rusko čaká ďalej?
Prezidenta V. Putina zaskočila miera odpovede Západu, pokiaľ ide o inváziu. Vedel, že členovia NATO na Ukrajinu nevkročia, no nemohol predpokladať rozsah sankcií, ktoré už teraz dramaticky vplývajú na ruské hospodárstvo – a zúri.
EÚ, USA, Spojené kráľovstvo a Kanada sa zamerali na ruské hospodárstvo rôznymi spôsobmi. Ruská centrálna banka má zmrazené aktíva a veľké banky sú vylúčené z medzinárodnej siete SWIFT na prevody platieb. USA zakázali dovoz ruskej ropy a plynu, EÚ chce do roka znížiť dovoz plynu o dve tretiny a Spojené kráľovstvo chce do konca roka 2022 postupne vyradiť ruskú ropu.
Nemecko zastavilo schvaľovanie ruského plynovodu Nord Stream 2, ktorý je významnou investíciou Ruska aj európskych spoločností. Ruským leteckým spoločnostiam bol zakázaný vstup do vzdušného priestoru nad EÚ, Spojeným kráľovstvom a Kanadou.
Na prezidenta Putina, ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova a mnohé ďalšie osoby boli uvalené osobné sankcie.
Žiadna mierová dohoda s Ukrajinou neukončí tieto sankcie a V. Putin to vie. Namiesto toho obrátil svoju pozornosť na Rusov, ktorí túto vojnu odmietajú. Na protestoch proti vojne bolo zadržaných už takmer 15 000 ľudí a takmer všetky nezávislé média boli umlčané. Neostala už žiadna zmysluplná opozícia, keďže všetka už krajinu buď opustila, alebo bola rovnako ako líder opozície Alexej Navaľnyj zatvorená do väzenia.
„Ruský ľud bude vždy schopný rozoznať pravých patriotov od spodiny a vlastizradcov,“ povedal ruský prezident.
Ďalšie dôležité správy
