Čo písal Pčolinského obhajca Žilinkovi: List, na základe ktorého oslobodili exriaditeľa SIS

V utorok 31. augusta rozhodol generálny prokurátor SR Maroš Žilinka o oslobodení väzobne stíhaného bývalého riaditeľa Slovenskej informačnej služby Vladimíra Pčolinského spod obvinení z korupcie.

V. Pčolinského obvinila NAKA 11. marca z toho, že on a bývalý námestník SIS Boris Beňa mali prijať úplatok 40-tisíc eur od podnikateľa a konkurzného právnika Zoroslava Kollára. Malo to byť za to, aby Z. Kollára nesledovala SIS. Rozhodnutím Najvyššieho súdu SR z 29. marca boli Pčolinský a Kollár vzatí do vyšetrovacej väzby.

V tomto článku uvádzame vybrané pasáže z rozhodnutia generálneho prokurátora, ktorý dal za pravdu argumentom obhajoby vyjadreným v návrhu na zrušenie uvedeného obvinenia doručeného 6. mája. Najmä však ide o text listu s návrhom obhajcu, ktorý je v plnom znení súčasťou zverejneného rozhodnutia. Z neho takisto uvádzame vybrané časti.

Ide o anonymizovanú verziu dokumentu, ktorú uverejnila Generálna prokuratúra SR na svojej webstránke. V. Pčolinský je v nej označený iniciálami C. D. (resp. pojmom „obvinený“), jeho obhajca O. Urban ako E. F., Zoroslav Kollár je B. G. a Boris Beňa vystupujúci v úlohe „kajúcnika“ je K. L.

Zdroj: NMH

Sumarizácia prvého obvinenia – zo spisu

Vyšetrovateľ Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, odboru Bratislava, 2. oddelenia vyšetrovania (ďalej len „vyšetrovateľ PZ“) uznesením ČVS:PPZ-23/NKA-BA2-2021 z 22. januára 2021 podľa § 199 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku (ďalej len „uznesenie o začatí trestného stíhania z 22. januára 2021“) začal trestné stíhanie vo veci zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a za prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona a následne uznesením ČVS:PPZ-23/NKA-BA2-2021 z 11. marca 2021 podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej len „uznesenie o vznesení obvinenia z 11. marca 2021“) vzniesol obvinenie proti C. D., za zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. a) Trestného zákona a prečin ohrozenia dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti podľa § 353 ods. 1 Trestného zákona...

GP konštatuje doručenie obhajcovho návrhu

Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky bol 06. mája 2021 doručený návrh obvineného zo 06. mája 2021, podaný v zastúpení obhajcom E.F., doplnený podaniami z 19. mája 2021, 17. júna 2021, 02. júla 2021, 16. júla 2021, 20. júla 2021, 29. júla 2021 a 18. augusta 2021, ktorým sa domáhal zrušenia napadnutého uznesenia o vznesení obvinenia z 11. marca 2021, ako aj uznesenia o zamietnutí sťažnosti z 20. apríla 2021, čo odôvodnil nasledovne:

List: Argumentácia obhajoby proti obvineniu

V návrhu zo 06. mája 2021 uviedol:

Vyšetrovateľ PZ a prokurátor napadnutými uzneseniami rozhodli vecne a právne nesprávne, a preto nezákonne a ústavne nekonformne, nakoľko podstatné skutočnosti tejto trestnej veci posúdili nesprávne, pričom svoje rozhodnutia nedostatočne odôvodnili a na najzásadnejšie otázky nedali žiadnu odpoveď, čím konali právne svojvoľne, arbitrárne, zmätočne, nezákonne, a to pre neurčitosť a pre neuvedenie dôvodov, a tak en block i nepreskúmateľne, a teda v súhrne ústavne nekonformne, čo má za následok vecnú a právnu nesprávnosť a nezákonnosť výB.v oboch napadnutých uznesení.

Odôvodnenie oboch napadnutých uznesení je vnútorne rozporuplné a inkonzistentné, a teda v konečnom dôsledku aj nepreskúmateľné a arbitrárne.

Charakter podozrenia

Uznesenie o vznesení obvinenia musí mať relevantný podklad v procese, ktorý rešpektuje a ctí princíp právnej istoty a základné zásady trestného konania, preto na vznesenie obvinenia nepostačuje akékoľvek podozrenie o tom, že trestný čin spáchala konkrétna osoba, ale toto podozrenie musí spĺňať normatívne parametre kvalifikovaného dôvodného podozrenia, ktoré možno vyvodiť na základe ústavne konformného výkladu a aplikácie § 206 ods. 1 Trestného poriadku, pričom súčasne uznesenie o vznesení obvinenia musí mať relevantný podklad v dokazovaní, ktoré bolo vykonané výlučne zákonným spôsobom, čo pri vznesení obvinenia proti obvinenému dodržané nebolo, nakoľko dôkazy vykonané pred vznesením obvinenia (ako aj po vznesení obvinenia) neboli vykonané zákonným spôsobom, a preto sú z nižšie vymedzených dôvodov procesne nepoužiteľné.

Kajúcnici na scéne

Uznesenie o vznesení obvinenia z 11. marca 2021 bolo vydané výlučne na základe výpovedí dvoch kajúcnikov, ktorí sú v priateľskom vzťahu a sledujú svoje vlastné (spoločné) záujmy, a ktorí sa zjavne spolu stretávali (L. K. a K. L.) v čase po prepustení L. K. z väzby a pred zadržaním K. L.

Výpovede K. L. a L. K. vykazovali nielen vzájomné zásadné rozpory, keď popisovali rozhodné skutkové okolnosti podstatne odlišne, ale tieto ich výpovede vykazujú aj podstatné vnútorné rozpory, ktoré vylučujú, aby sa stal taký skutok a takým spôsobom, ako je vymedzené v skutkovej vete výrokovej časti napadnutého uznesenia o vznesení obvinenia z 11. marca 2021.

Závislosť kajúcnikov

Vyšetrovateľ PZ úplne opomenul vziať do úvahy, aké konkrétne výhody kajúcnici K. L. a L. K. získali. Je nepochybné, že títo svedkovia – kajúcnici o svoje výhody prísť nechcú, preto sú „vazalmi“ orgánov činných v trestnom konaní a táto priama závislosť na orgánoch činných v trestnom konaní o ďalšom ich osude vytvára medzi kajúcnikmi a orgánmi činnými v trestnom konaní taký vzťah nadriadenosti a podriadenosti, ktorý zásadným spôsobom narúša dôveryhodnosť takýchto svedkov kajúcnikov, ktorí čerpajú výhody plynúce z ich priznania a usvedčovania ďalších osôb.

Preto, ak niet iných objektívnych dôkazov, ktoré by podporovali skutkové tvrdenia výlučne svedkov kajúcnikov, nemožno dospieť k záveru, že len na podklade výpovedí svedkov kajúcnikov existuje kvalifikované a dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu konkrétnou osobou v zmysle § 206 ods. 1 Trestného poriadku, lebo to odporuje judikatúre ESĽP a čl. 6 ods. 1 Dohovoru, čo potvrdzuje aj aplikačná súdna prax napr. rozsudok ESĽP vo veci Adamčo c/a Slovenská republika.

Rozpor s objektívnou realitou

Vyšetrovateľ PZ pri vydávaní napadnutého uznesenia o vznesení obvinenia z 11. marca 2021 úplne bagatelizoval zásadné rozpory a pochybnosti, ktoré vykazoval zistený skutkový stav, a to až do takej miery, že vyšetrovateľ PZ výslovne v rozpore s objektívnou realitou bez ďalšieho tvrdí, že vo výpovediach svedkov K. L. a L. K. niet žiadnych rozporov a títo svedkovia sú maximálne dôveryhodní, keďže sa priznávajú k vyšetrovanému skutku v tomto trestnom konaní, ako aj k ďalšej svojej trestnej činnosti v iných konaniach.

Odôvodnenie napadnutého unesenia o vznesení obvinenia z 11. marca 2021 je čisto formálne, obsahuje v podstatnej miere iba selektívnu citáciu vybraných častí výpovedí svedkov K. L. a L. K., citáciu zákonných ustanovení všeobecne právne záväzných predpisov a niekoľko odsekov obsahujúcich nič nehovoriace, izolované, paušálne a svojvoľné tvrdenia vyšetrovateľa PZ, ktoré nemajú absolútne žiaden relevantný procesný podklad vo vykonanom dokazovaní.

Otrávené ovocie

S poukazom na uvedené tak možno uzavrieť, že celý postup vyšetrovateľa PZ pred začatím trestného stíhania je vo svojom súhrne ako celok nezákonný a ústavne nekonformný, nakoľko opakovane došlo k porušeniu zákona, tak ako to obvinený namieta vyššie, pričom vyšetrovateľ PZ konal minimálne v rozpore so zákonom o Policajnom zbore (§ 17 ods. 5, ods. 6), zákonom o SIS (§ 23 ods. 1, ods. 2), zákonom o ochrane utajovaných skutočností (§ 40 ods. 1) a Trestným poriadkom (§ 2 ods. 1, § 2 ods. 10, § 2 ods. 12, § 62 ods. 2, § 129 ods. 2, § 196 ods. 1) a tým aj v hrubom rozpore s čl. 6 Dohovoru.

Na základe vyššie uvedenej argumentácie obvinený poukázal na nezákonnosť postupu vyšetrovateľa PZ pred začatím trestného stíhania, čím je v zmysle teórie „ovocia z otráveného stromu“, či zásady, že z nepráva vzniká iba neprávo, daná aj nezákonnosť uznesenia o začatí trestného stíhania, nezákonnosť dôkazov získaných po začatí trestného stíhania a následne aj nezákonnosť celého trestného stíhania samotného.

Povinnosť mlčanlivosti

Vzhľadom k tomu, že u K. L. a rovnako ani u L. K. nebol uplatnený zákonom ustanovený postup v zmysle § 23 ods. 2 zákona o SIS, už samotné uznesenie o začatí trestného stíhania, ktoré vydal vyšetrovateľ PZ 22. januára 2021 na základe takto získaných informácií, bolo vydané nezákonne a nezákonné je aj uznesenie o vznesení obvinenia z 11. marca 2021, a to s poukazom na procesnú nepoužiteľnosť informácií pochádzajúcich od osôb, ktoré neboli zbavené povinnosti mlčanlivosti.

Na povinnosť mlčanlivosti sú orgány činné v trestnom konaní povinné prihliadať ex offo, osobitne tak v prípadoch výsluchu svedka – príslušníka SIS, pričom problematiku mlčanlivosti je nutné vnímať odlišne vo vzťahu k osobe v procesnom postavení obvineného a odlišne vo vzťahu k svedkom.

Selektívny prístup

Napriek tomu, že všetci štyria údajní páchatelia boli rovnako podozriví zo spáchania trestného činu na podklade tých istých skutočností tvrdených K. L. do úradného záznamu, vyšetrovateľ PZ si dvoch údajných páchateľov svojvoľne prioritne vybral za svedkov (K. L. a L. K.) a dvoch údajných páchateľov si vopred, prioritne a „selektívne“ vybral za obvinených (B. G. a obvineného).

Tento diferencovaný postup vyšetrovateľa PZ pri osobách, ktoré sú po materiálnej stránke rovnako podozrivé z trestného činu, nemá oporu v zákone a je v príkrom rozpore so zásadou rovnosti strán trestného konania a je hrubým porušením práva na spravodlivý súdny proces, ako aj porušením práva na obhajobu v materiálnom chápaní, ako aj porušením práva na súdnu a inú právnu ochranu, s čím sa prokurátor v uznesení o zamietnutí sťažnosti z 20. apríla 2021 vôbec nezaoberal, a tak konal arbitrárne, svojvoľne, a teda nezákonne.

Podozrivý či svedok?

Napriek tomu, že K. L. výslovne uviedol, že trestného činu sa mal dopustiť on sám a rovnako aj L. K., B. G. a obvinený, teda všetci boli K. L. označení za páchateľov trestného činu, vyšetrovateľ po začatí trestného stíhania vykonal nasledovné vyšetrovacie úkony:

▪ 22. januára 2021 bol v procesnej pozícii svedka vypočutý K. L.;

▪ 08. februára 2021 bol v procesnej pozícii svedka vypočutý K. L.;

▪ 05. februára 2021 bol v procesnej pozícii svedka vypočutý L. K.

Výsluch podozrivého ako svedka je výslovným a vypuklým obchádzaním Trestného poriadku, ktoré sa nesie celým trestným stíhaním obvineného, a keďže procesný postup, ktorý v tejto veci zvolil vyšetrovateľ PZ, keď K. L. a L. K., ako údajných páchateľov trestného činu (podozrivých), vypočúval ako svedkov, nemá oporu v zákone, nemožno potom tieto výsluchy vyhodnotiť inak, ako úkony vykonané v rozpore so zákonom.

„Kajúcnik na zavolanie“

Svojvoľnosť a arbitrárnosť celého postupu vyšetrovateľa PZ je zvýraznená aj tým, že L. K. napriek tomu, že mal možnosť priznať sa k údajnému trestnému činu, ktorý je vyšetrovaný v tejto trestnej veci, už nepochybne skôr ako vo výsluchu 05. februára 2021, takto nikdy neučinil, a to ani počas toho, ako bol vo väzbe, ani po tom, čo bol z väzby prepustený.

Inak povedané, L. K. len účelovo vyčkáva, čo z jeho trestnej činnosti sa „prevalí“, a následne ako „kajúcnik na zavolanie“ sa pod ťarchou výpovedí iných osôb (iných kajúcnikov) priznáva a „napomáha objasňovaniu“ trestnej činnosti, ktorú sám ako organizátor dlhoročne a opakovane páchal.

Teda v prípade L.K. sa nejedná o skutočného a úprimného kajúcnika, ktorý si „vstúpil do svedomia“ a dobrovoľne popisuje v súhrne všetku trestnú činnosť, ktorej sa dopustil, ale len selektívne usvedčuje tie osoby, ktoré usvedčiť musí, aby sa vyhol väzbe či potrestaniu.

Trestné stíhanie cez takýchto „kajúcnikov“ však nikdy nemôže reálne spĺňať parametre ústavnosti či zákonnosti a kritéria spravodlivého procesu, ak orgány činné v trestnom konaní a súdy pristupujú k osobám nachádzajúcim sa v totožnom hmotnoprávnom a procesnom právnom postavení zásadne diferencovane, keď jedna skupina osôb (kajúcnici) je neprimerane zvýhodňovaná na úkor druhej skupiny osôb (obvinení), ktorá je stíhaná väzobne, a ktorá má byť na rozdiel od kajúcnikov potrestaná.

V právnom štáte je neprípustné, aby v rovnakej skutkovo-právnej situácii bola jedna skupina osôb trestne stíhaná a druhá skupina osôb už nie. Táto selektívna spravodlivosť, ktorú uplatňujú orgány činné v trestnom konaní na úkor obvineného, nemôže obstáť ani v teste zákonnosti ani v teste ústavnosti.

Nesúlad s realitou

Vyšetrovateľ PZ pri rozhodovaní o vznesení obvinenia vzal do úvahy iba výpovede svedkov kajúcnikov, pričom úplne opomenul tieto výpovede konfrontovať vzájomne, ako aj konfrontovať ich so skutkovými zisteniami, ktoré vyplývali z ostatných dôkazov, ktoré sú obsahom vyšetrovacieho spisu, a to najmä jeho utajenej prílohy.

Podstata vzneseného obvinenia je založená na tom, že začiatkom mesiaca august 2020 sa v objekte SIS mali stretnúť obvinený, K. L. a L. K., avšak K. L. sa od 22. júla 2020 do 10. augusta 2020 nachádzal na dovolenke v Chorvátsku, a súčasne obvinený bol v dňoch 06. až 09. augusta 2020 v Poprade, a preto je vylúčené, aby k takémuto stretnutiu reálne došlo.

Zneužívanie systému kajúcnikov

Nie je vhodné, aby trestná činnosť kajúcnikov bola bagatelizovaná, a aby namiesto toho, aby boli kajúcnici riadne vyšetrovaní a potrestaní, boli ďalej títo kajúcnici v stave podriadenosti orgánom činným v trestnom konaní v dôsledku sľúbených výhod, o ktoré môžu kedykoľvek prísť, zneužívaní na účelové obviňovanie a väzobné stíhanie osôb, ktoré sú z politických či iných dôvodov momentálne nevyhovujúce, tak ako tomu je aj v prípade obvineného.

Spôsob objasňovania trestnej činnosti, aký bol použitý v doterajšom procese na vznesenie obvinenia proti obvinenému, zásadne porušuje jeho práva na spravodlivý proces.

(Koniec citácií z rozhodnutia GP SR)

Druhé obvinenie voči Pčolinskému

Druhé obvinenie voči Pčolinskému vzniesol vyšetrovateľ PZ vo veci zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona 13. apríla 2021.

Podľa medializovaných informácií mal Pčolinský posunúť úplatok 10-tisíc eur vedúcemu operatívcovi NAKA Marianovi Kučerkovi (v anonymizovanom spise C. E.) za to, že nebude vyšetrovať podozrivé aktivity konkrétnej stavebnej firmy.

Voči tomuto obvineniu podal obhajca O. Urban sťažnosť 21. mája, v ktorom sa z veľkej časti odvoláva na argumenty z návrhu zo 6. mája najmä pokiaľ ide o právnu istotu, procesné povinnosti vyšetrovateľov či úlohu kajúcnikov. Uvádza tiež konkrétne rozpory v svedectvách o údajnom prevzatí úplatku.

(Medzititulky vo výbere z rozhodnutia GP SR pridala redakcia)

Zdroj: USGB