Čo nám hovorí Kažimír o Ficovej dôchodkovej agende

Ak by sme žili v ideálnom svete, minister financií Peter Kažimír by túto myšlienku, s ktorou pôvodne prišli odborári ešte koncom minulého roka, diplomaticky a potichu zastavil ešte v zárodku. Predsedovi strany a premiérovi by pripomenul, že bola to ich vláda a strana, ktorá veľmi rozumne presadila apolitické automatické zvyšovanie dôchodkového veku podľa toho, ako dlho sa dožívame.

Teda že v priemere sa neskracuje čas, ktorý človek prežije na dôchodku, ako by si niekto mohol dnes myslieť. A zároveň sa takýmto nastavením dôchodkového systému výrazne pomáha dlhodobej udržateľnosti verejných financií, ktorá je dôležitá aj pre budúcu schopnosť vyplácať dôchodky nielen na úrovni vreckového postačujúceho na niekoľko dní. Potom by minister financií ešte ukázal argumenty, s akými všetkými faktormi treba pri presadzovaní dôchodkového stropu v súčasnosti na Slovensku počítať.

Každý uvážlivý predseda strany a premiér by následne pochopil, že cena za túto mimoriadne chytľavú tému je priveľká. No keďže od ideálu má dnešná politická situácia ďaleko, minister financií to bude skúšať inak.

Opäť kľučkovanie

Peter Kažimír poskytol svoje stanovisko týždenníku TREND a Hospodárskym novinám a už z prvých viet sa dá odčítať, že jeho pozícia bude veľmi podobná tej, ktorú sme mali možnosť sledovať minulý rok pri debatách o škodlivých zmenách dlhovej brzdy. Hovorme tomu kľučkovanie.

Na jednej strane minister financií uznáva, že téma o dôchodkovom veku je legitímna, keďže sa dotýka každého človeka, a tiež preto, že s ňou prichádzajú odborári, ktorí zastupujú pracujúcich ľudí. Ale hneď nato hovorí, že nie je z toho až taký nadšený. Jednak preto, že onen apolitický automat funguje príliš krátko na to, aby sme vedeli aj na základe dostupných dát zodpovedne hovoriť, čo a ako treba zmeniť.

A tiež si myslí, že politická klíma na Slovensku nepomáha a nie je ani zárukou vysokej úrovne debaty o dôchodkovom veku, ktorý by sa mal napísať priamo do ústavy. Aj keď nie je podľa neho priamo problém, že by dôchodkové zmeny mali byť zakomponované v ústave.

Drahšie pôžičky

Dnes sa proti dôchodkovému stropu spomínajú najmä dva argumenty. Prvý by sa mohol prejaviť už krátko po schválení zákona. A síce, že Slovensko by sa v očiach investorov, ktorí nakupujú náš dlh (požičiavajú nám), mohlo stať nepredvídateľným partnerom.

Krajinou, ktorá dokáže v krátkom čase vymeniť aj zahraničnými odborníkmi uznávaný zákon o automatickom predlžovaní dôchodkového veku za populistický návrh, ktorý celú situáciu okolo dôchodkov a udržateľnosti verejných financií do budúcna len komplikuje.

Časom by tak pravdepodobne došlo k situácii, že Slovensko by muselo platiť drahšie pôžičky. A to bez ohľadu na to, že pri súčasných prepočtoch by reálne mali ísť v 65 rokoch do dôchodku dnešní štyridsiatnici približne v roku 2038.

Vyzerá to tak, že ústavnú väčšinu politickej reprezentácie to nezaujíma, ale malo by, ak sa tvári, že je zodpovedná. Omnoho závažnejší argument, prečo sa do zastropovania dôchodkového veku dnes neradno púšťať, súvisí s neďalekou budúcnosťou.

Pôrodnosť a imigrácia

Je dôležité stále pripomínať, že Slovensko je krajina, ktorá