Iste nepoviem nič nové: nielen Slovensko, ale celá Európa žije neľahké časy. Čo je však horšie ako neustále zdôrazňovaná ekonomická tvŕdza, je „blbá nálada“. Tá vládne všade navôkol.
Spomeňme si: ľudia na Slovensku neboli síce tesne po roku 1989 bohatí, ale mali nádej, entuziazmus, vieru v spravodlivosť, v lepšiu budúcnosť a – v dobro. Tieto očakávania sa nenaplnili. Žijeme čas, keď „sa skončilo obdobie ideálov a nastal čas vytriezvenia“.
Pri pohľade do hlbšej histórie vidíme, že naši predkovia boli často v ťažkej situácii. Vždy sa však z nej nejako dostali, nezriedka –žiaľ – i za cenu obetí. Spomeňme len druhú svetovú vojnu, SNP, znárodňovanie, ale i budovanie vojnou zničenej krajiny, august 1968, november 1989. Pri každom z týchto míľnikov sme boli svedkami minimálne jedného z troch faktorov: zomknutie národa, silný vodca (morálna autorita), viera v lepšiu budúcnosť.
Pri pohľade na súčasnosť nenachádzam ani jeden zo spomínaných atribútov. A to je to, čo by nás malo znepokojovať viac ako kríza, ktorej čelíme.
Slovensko sa za posledných dvadsať rokov stalo rozhádanou, polarizovanou krajinou, kde sa všetci obávajú budúcnosti. Bežní ľudia sa boja, že nebudú mať na základné potraviny, lieky, vzdelanie detí či iné základné potreby, a tí úspešnejší, že prídu v kríze o peniaze, ktoré si viac či menej poctivo nahonobili.
Myslím, že s určitým zjednodušením možno povedať, že dobre fungujúci štát tvoria dobre fungujúce podniky, úrady, inštitúcie. Ak je to tak, platí to aj opačne: dobre fungujúce podniky, úrady a inštitúcie tvoria dobre fungujúci štát. A tu je podstata „dobrého fungovania“. Pozorne som si prečítal príbehy všetkých kandidátov na cenu Manažér roka 2012. Myslím, že to, čo majú – okrem vízie a zanietenia – spoločné, je snaha o poriadok tam, kde siaha ich zodpovednosť – v podniku, úrade či na univerzite. Práve to je tou povestnou iskierkou nádeje.
Je evidentné, že občania Slovenska prahnú po poriadku, spravodlivosti a rešpektovaní hodnôt. Myslím, že slovenskí politici stratili dôveru ľudí práve preto, že boli príliš zamestnaní sami sebou a zabudli na to, čo je ich hlavná úloha – služba občanom. Nastal čas skončiť s delením politikov na ľavicových a pravicových. Zdá sa to prežité. Čo však stále prežité nie je, je ich delenie na zodpovedných a nezodpovedných, čestných a skorumpovaných, múdrych a tých druhých.
Vyjadrujem svoj obdiv nielen deviatim kandidátom na cenu Manažér roka 2012, ale všetkým tým, ktorí tvoria hodnoty, šíria vzdelanosť, kultúru, poskytujú potrebné služby, dávajú občanom Slovenska nádej. Nastal čas prehodnotiť vzor úspešného podnikateľa a – aj občana. Určite by to už nemali byť tí a takí, ktorí sú ešte i dnes označovaní prívlastkom „šikovní“ napriek tomu, že po sebe nechávajú spúšť, okrádajú štát a parazitujú na nás všetkých. Prototypom úspešného podnikateľa, občana by sa mal stať človek, ktorý nielen úspešne pracuje či podniká, ale samozrejme platí dane a zákonné poistenie, dodržiava zákon a snaží sa o spoločné dobro a poriadok všade tam, kam svojou kompetenciou dosiahne.
Autor je generálny riaditeľ AZC, bývalý generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne. Komentár vyšiel v aktuálnom vydaní TRENDU 44/2012.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
Výsledky ankety Manažér roka nájdete tu.
