Čo sa bude riešiť na dôležitom samite EÚ

V Bruseli sa dnes začína dvojdňový samit Európskej únie, na ktorý nadviaže v piatok ešte vrcholná schôdzka eurozóny. Stretnutie je niektorými označované za kľúčové pre budúcnosť eura aj EÚ. Lídri budú hľadať nástroje, ako dostať Európu z dlhovej krízy a ako jej v budúcnosti predchádzať. Diskutovať budú okrem iného o týchto témach:

Hlbšia integrácia a banková únia:

prezident EÚ Herman Van Rompuy vypracoval s Európskou centrálnou bankou, Európskou komisiou a euroskupinou správu, ktorá obsahuje návrhy na posun k centralizovanejšiemu bankovému a rozpočtovému dohľadu a hlbšiemu prepojeniu ekonomických politík. Cieľom by malo byť vytvorenie skutočnej hospodárskej a menovej únie. Návrhy sa týkajú hlavne eurozóny.
v tejto súvislosti sa hovorí aj o vzniku bankovej únie, ktorá by znamenala okrem iného posilnenie regulátorov a vytvorenie spoločných garančných nástrojov
Slovensko bude sledovať najmä to, ako by sa mohol zmeniť dohľad. Väčšina bánk je totiž vlastnená zahraničnými matkami.
návrhy počítajú s tým, že úplná fiškálna únia by umožnila vznik fiškálneho telesa pre ekonomiky eurozóny, akéhosi ministerstva financií. Súčasne návrh hovorí aj o možnosti zavedenia spoločných dlhopisov eurozóny. Proti tomu sa dlhodobo stavia Nemecko, ktoré požaduje, aby sa Európa prehĺbila v ekonomickú a politickú úniu.
Van Rompuyova správa má načrtnúť víziu, ako by mohla eurozóna v budúcnosti vyzerať. V októbri by mala prísť jej rozpracovanejšia verzia, pričom prípadné schvaľovanie by mohlo byť v decembri.

Podpora rastu a tvorby pracovných miest:

mnohé krajiny EÚ sa v poslednom období ponorili do recesie, niektoré bojujú s masívnou nezamestnanosťou, ktorá napríklad v Španielsku prekročila 20 percent. EÚ, ktorá sa v minulých mesiacoch upínala k úsporám a reformám, sa teraz snaží nájsť cesty k rozhýbaniu ekonomiky.
očakáva sa, že lídri prijmú prorastový pakt. O väčšine jeho častí sa už ale hovorí a debatuje nejakú dobu, alebo ide o presmerovanie nevyužitých peňazí z rozpočtového obdobia 2007 až 2013. Celkom by malo na podporu tvorby nových pracovných miest, infraštruktúrne projekty a opatrenia na naštartovanie rastu ísť až 130 miliárd eur.
samit by mal okrem iného "odklepnúť" v tejto súvislosti navýšenie kapitálu Európskej investičnej banky (EIB) o 10 miliárd eur. Vďaka tomu by EIB zvýšila schopnosť poskytovať úvery o zhruba 60 miliárd eur. Ďalšie peniaze by na projekty mali poskytnúť súkromní hráči. Peniaze by mali ísť trebárs na podporu malých a stredných podnikov či podporu inovácií.
po pakte rastu volal napríklad nový francúzsky prezident François Hollande.

Európsky patent:

lídri sa tiež pokúsia konečne prekonať rozpory týkajúce sa zavedenia jednotného európskeho patentu. Ten žiadajú investori i priemysel, ktorí upozorňujú, že patenty v EÚ sú mnohonásobne drahšie než napríklad v USA. Debaty o tom sa vedú už niekoľko desiatok rokov.
väčšina krajín už s návrhmi súhlasí, ale doteraz sa nepodarilo vyriešiť spor medzi Nemeckom, Francúzskom a Britániou o to, v ktorej z týchto krajín by malo byť sídlo patentového úradu.

Zníženie nákladov krajín za požičiavanie si peňazí:

taliansky premiér Mario Monti chce dojednať dohodu, aby sa záchranné fondy eurozóny mohli využívať na pomoc pri znižovaní výnosov z vládnych dlhopisov krajín ako Španielsko či Taliansko, ktoré síce rešpektujú pravidlá EÚ, ale napriek tomu sú "trestané" finančnými trhmi a platia vysokú prirážku za získavanie prostriedkov na finančných trhoch.
proti návrhu sa ale stavia napríklad Nemecko, najsilnejšia a najväčšia európska ekonomika.
dočasný fond EFSF a trvalý fond ESM, ktorý by mal začať fungovať v priebehu júla, majú spoločnú úverovú kapacitu 500 miliárd eur. Môžu ale požičiavať peniaze len vládam, ktoré sa prihlásia o pomoc, na ktorú dohliada komisia, ECB a prípadne Medzinárodný menový fond. Tomu sa ale Taliansko či Španielsko chcú vyhnúť.