Vojna v pásme Gazy trvá už siedmy týždeň. Poradca amerického prezidenta Joea Bidena pre Blízky východ Brett McGurk priblížil aktuálnu situáciu a povedal, že Gaza dostane „obrovský príval humanitárnej pomoci“ iba vtedy, keď palestínska militantná skupina Hamas prepustí približne 240 izraelských a zahraničných rukojemníkov, ktorých uniesla 7. októbra.
Humanitárna kríza postihujúca 2,2 milióna obyvateľov Gazy je vážna, píše The Economist. Chýbajú základné potraviny, čistá voda, lieky sú vzácnosťou a pacienti zomierajú v nemocniciach, ktoré nemajú energie. Južná polovica enklávy praská vo švíkoch; po príleve vysídlených Palestínčanov sa zväčšila na dvojnásobok predvojnovej populácie, zatiaľ čo severná je pravdepodobne roky neobývateľná.
Americký vyslanec v regióne sa zdá byť neoblomný. „Dnes je bremeno na pleciach Hamasu,“ povedal. Po dvoch dňoch rozhovorov s predstaviteľmi znepriatelených strán o pláne pre povojnovú obnovu Gazy vzišiel jediný záver, že žiadny plán neexistuje. Zničená enkláva bude potrebovať externú pomoc na zaistenie bezpečnosti, rekonštrukcie a základných služieb, ale nikto – ani Izrael, ani Spojené štáty, ani arabské štáty či palestínski vodcovia – za to nechcú prevziať zodpovednosť.
USA dúfajú, že arabské štáty prispejú svojimi jednotkami k povojnovým mierovým silám, čo je návrh, ktorý podporujú aj niektorí izraelskí predstavitelia. Táto myšlienka však nenašla výraznejšiu podporu medzi samotnými Arabmi. Jordánsky minister zahraničných vecí Ajman Safadí to na konferencii v Bahrajne úplne vylúčil. „Dovoľte mi povedať to veľmi jasne,“ uviedol, „do Gazy nepôjdu žiadne arabské jednotky. Žiadne. Nechceme, aby sa na nás pozerali ako na nepriateľov.“
Rekonštrukcia Gazy bude pravdepodobne stáť miliardy dolárov. „Gazu už niekoľkokrát prestavali,“ hovorí nemenovaný západný diplomat v regióne. „Pokiaľ to nie je súčasťou seriózneho mierového procesu, nikto nebude chcieť platiť,“ dodáva.
No je tu aj samotný Hamas. Jeho vodcovia a mnohí bojovníci podľa všetkého utiekli na juh pásma Gazy, regiónu, kam Izrael ešte neposlal pozemné jednotky. Zatiaľ sa zdá, že majú dostatok potravín a paliva, aby zostali v sieti podzemných tunelov. Civilisti zatiaľ trpia pod izraelským obliehaním. Zástupca šéfa politického krídla Hamasu Músá Muhammad abú Marzúk v októbri v televíznom rozhovore povedal, že Hamas nie je zodpovedný za ochranu civilistov v Gaze s tým, že by tak mali robiť OSN a Izrael.
Gaza je však už takmer dve desaťročia problémom bez riešenia. Izrael a Egypt sa uspokojili tým, že po prevzatí moci Hamasom zostala pod blokádou. Palestínsky prezident Mahmúd Abbás neprejavil žiadnu túžbu vrátiť sa späť do Gazy a Hamas bol rád, že drží enklávu pevne v rukách. Každý sa snažil zachovať status quo.
Tento status quo prestal existovať ráno 7. októbra a riešenia neprichádzajú. Optimisti dúfajú, že vojna v pásme Gazy ponúkne príležitosť konečne urovnať izraelsko-palestínsky konflikt. Pravdepodobnejšie sa to však skončí tým, že Gaza sa stane ďalším zo skrachovaných „štátov“ Blízkeho východu. A už nikdy nedôjde k jej obnove.