Prvá otázka znie: čo sa stane s Donaldom Trumpom ako prezidentom? F. Ghitisová pripomenula, že pokračuje vyšetrovanie údajného ovplyvňovania výsledkov amerických prezidentských volieb Ruskom, šéf Bieleho domu má rekordne zlé hodnotenie svojho výkonu v prieskumoch verejnej mienky a neutíchajú ani pokusy jeho politických rivalov o odstavenie ho z funkcie.

Ďalšia otázka, ktorá bude znepokojovať ľudí nielen v Spojených štátoch, ale na celom svete, je, či začnú USA a Severná Kórea proti sebe vojnu. Komentátorka pripomenula ostré slovné prestrelky a vyhrážky medzi lídrami oboch krajín a opakované vystatovanie sa Pchjongjangu skúškami rakiet.

„Experti uviedli, že vojna so Severnou Kóreou by si vyžiadala státisíce obetí,“ zdôraznila F. Ghitisová a dodala, že Washington síce dosiahol prijatie ďalších sankcií OSN voči Pchjongjangu, ale cesta k mierovému riešeniu, ktoré by zabránilo tomu, aby Severná Kórea vlastnila jadrové zbrane, je čoraz iluzórnejšia.

Ambiciózny princ

V roku 2017 sa vyostrili aj vzťahy USA s Iránom. D. Trump označil jadrovú dohodu s Teheránom, ktorú dosiahol jeho predchodca Barack Obama, za „najhlúpejšiu dohodu všetkých čias“ a chce ju zmeniť alebo zrušiť. Irán zatiaľ ochotu k zmenám neprejavil. „Necháva to nezodpovedanú otázku, čo ďalej urobia USA a ako bude Irán reagovať,“ napísala.

Nedoriešený zostal dlhoročný konflikt v Sýrii. Irán a Rusko sa postavili za sýrskeho prezidenta Bašára Asada a posilňujú si svoje pozície v krajine. Urobia Spojené štáty niečo proti rastúcemu vplyvu a vojenskej prítomnosti týchto krajín v regióne, pýta sa komentátorka.

Otázny zostáva vývoj v Saudskej Arábii, kde sa následník trónu princ Muhammad bin Salmán snaží zaviesť revolučné zmeny. Ženám napríklad povolil šoférovanie, obmedzil právomoci náboženskej polície a do väzenia poslal za politickú korupciu množstvo tamojších prominentných ľudí.

„Je takmer isté, že princ sa v nadchádzajúcich mesiacoch stane kráľom. Jeho ambiciózne úsilie o transformáciu spoločnosti, ekonomiky a geopolitickej pozície Saudskej Arábie je však veľkým hazardom, ktorého výsledok zostáva neistý,“ myslí si F. Ghitisová.

Čo spraví Putin?

Komentátorka sa ďalej pýta, či sa v roku 2018 konečne dočká medzinárodnej pomoci Jemen, krajina zmietaná vojnou medzi koalíciou vedenou Saudskou Arábiou a rebelmi podporovanými Iránom.

Zdôraznila, že krok USA, ktoré uznali Jeruzalem za hlavné mesto Izraela a chcú tam presťahovať svoje veľvyslanectvo, okamžite vyvolal reakcie sveta a OSN, ale udalosti v Jemene pritiahli len málo pozornosti.

„A to napriek tomu, že podľa OSN je Jemen na pokraji hladomoru, aký svet desaťročia nezažil a už teraz čelí najhoršiemu výskytu cholery v dejinách. To všetko je následok katastrofy zapríčinenej človekom,“ uviedla komentátorka.

Tragédiu spôsobenú nekompetentnou vládou zažívajú aj ľudia vo Venezuele a zatiaľ neexistujú náznaky jej skorého vyriešenia. V krajine s jednými z najväčších zásob ropy na svete tak hladujú deti, v obchodoch sú prázdne regály a spod kontroly sa vymkla inflácia aj kriminalita.

„Človek by si myslel, že existuje hranica toho, aký hrozný sa môže stať život ľudí vo Venezuele, ale môže sa mýliť,“ napísala F. Ghitisová.

Otázne zostáva podľa nej aj to, či sa bude v budúcom roku vo svete naďalej šíriť populizmus a či sa niektorej krajine podarí spomaliť rast Číny. Susedov Ruska bude v roku 2018 zaťažovať aj otázka, či sa prezident Vladimir Putin pustí po Ukrajine a Sýrii do ďalšej vojny.