Česko sa v boji s pandémiou stalo ostrovčekom skazy a beznádeje, uviedla CNN

Česko sa kvôli neúspešnému boju s pandémiou Covidu-19 stalo malým ostrovčekom skazy a beznádeje, kde počty nakazených aj obetí rastú do závratných výšin. Vysvetliť, prečo taký osud stretol práve relatívne bohatú krajinu so silným zdravotníctvom, demokraticky zvolenou vládou a prístupom k vakcínam je však ťažké. Ku katastrofe totiž viedli desiatky menších pochybení, zlých rozhodnutí a komunikačných omylov, napísala vo svojej analýze situácie v Česku televízna stanica CNN.

„Krajinou sa šíri nová, infekčnějšia mutácia vírusu, ktorá dohnala české nemocnice na pokraj kolapsu. Bilancia mŕtvych prekonala hranicu 20-tisíc a v pomere k počtu obyvateľov patrí k najvyšším na svete. Neexistuje ale dôvod, prečo by práve tento štát mal patriť k najviac postihnutým," píše CNN.

Tri zásadné chyby

„Vláda operuje na základe nešťastnej stratégie a robí rozhodnutia založené na aktuálnych kapacitách nemocníc, čo znamená, že často prichádzajú príliš neskoro," povedal CNN výskumník Jan Kulveit z Oxfordskej univerzity. „Existuje obrovský rozdiel medzi tým, keď prijmete opatrenia včas a keď s nimi čakáte desať dní. Desaťdňové oneskorenie vo chvíli, keď je reprodukčné číslo 1,4, znamená zdvojnásobenie epidémie," dodal.

Epidemiológ Rastislav Maďar sa podľa CNN domnieva, že dôvodom súčasnej krízy sú tri zásadne zlé rozhodnutia vlády. Tým prvým bolo odmietnutie postupovať podľa odporúčania odborného panelu a znovu zaviesť povinnosť nosiť rúška vlani v lete. Druhým bolo znovuotvorenie obchodov pred Vianocami a tretím neschopnosť reagovať na šírenie novej mutácie začiatkom januára. „To boli tri obrovské chyby a teraz sa len modlíme za to, aby nedošlo ku štvrtej," povedal.

Demografka Dagmar Dzúrová z Univerzity Karlovej pripomenula, že podstatné zhoršenie epidemické situácie v Česku súvisí tiež s politikou. Úrady podľa nej vlani na jeseň nezasiahli včas kvôli krajským voľbám. „Na rozdiel od iných krajín, (Česko) nezvládlo druhú vlnu, a myslím, že úlohu v tom hrali voľby," uviedol aj epidemiológ R. Maďar.

„Vláda nepočúva odborníkom a pandémiu rieši na základe vlastných politických potrieb. A keď sa opatrenia vysvetľujú verejnosti, robia to politici, predovšetkým premiér, čo znamená, že časť verejnosti má už vopred tendenciu tie opatrenia z politických dôvodov bojkotovať,“ tvrdí Dzúrová a poukazuje napríklad na prax v Nemecku, kde politici veľkú časť komunikácie s verejnosťou prenechali expertom.

Okrem toho podľa odborníkov, ktorých oslovila CNN, chýba v Česku aj zmysluplná finančná podpora, ktorá by ľudí motivovala dodržiavať opatrenia vrátane nariadenej karantény. Problémom je aj vymáhanie reštrikcií, šírenie dezinformácií a spôsob, akým pandémiu zobrazujú médiá. „Ľudia sú unavení, schádzajú sa súkromne, usporadúvajú večierky, jazdia do hôr a ignorujú políciu, ktorá toho nemôže veľa robiť,“ domnieva sa Maďar.

Vieru v konšpiračné teórie mohla podľa CNN medzi Čechmi upevniť minuloročná prvá vlna pandémie, ktorú krajina zvládla bez väčšej ujmy. „Výsledkom bolo, že veľká časť spoločnosti prijala názor, že sa nič strašné nestalo a že ďalekosiahle opatrenia neboli potrebné,“ myslí si Dzúrová. Takýto vývoj pritom teoretici nazývajú „paradoxom úspechu“ - keď preventívne opatrenia zaberajú, potom verejnosť začne podceňovať vážnosť hrozby a má za to, že prevencia bola stratou času.

„Ľudia vidia, akú cenu si vyberajú opatrenia a nie tú, ktorú si vyberá vírus. Preto pribúda hlasov, ktoré spochybňujú vážnosť choroby, čo je nevídané v krajine, kde na ňu umierajú tisíce ľudí,“ povedal CNN Kulveit.

„Obávam sa, že veľká časť českej verejnosti stále nechápe, ako vážna situácia je a skutočne hrozivé je, že niektorí ľudia jednoducho prijali fakt, že každý deň zomiera zbytočne 100 či 150 ľudí. Podľa nich to nie je znepokojujúce, ale prirodzené a nevyhnutné, aj keď je to úplná tragédia,“ citovala CNN demografku Dzúrovú.