Osloviť takmer 230 miliónov voličov v 50 amerických štátoch nie je lacná záležitosť a volebné tímy kandidátov dvoch tradičných strán pred každými prezidentskými voľbami mobilizujú darcov zo všetkých spoločenských sfér od zámožných podnikateľov po nadšencov, ktorí poskytujú niekoľkodolárové sumy.

Tento rok bola úspešnejšia bývalá ministerka zahraničia, ktorá mala podľa októbrových údajov Federálnej volebnej komisie na kampaň od jej začiatku k dispozícii 1,3 miliardy dolárov, zatiaľ čo Trumpove finančné zdroje spolu predstavovali 800 miliónov dolárov.

Tieto sumy sú súčtom príspevkov prichádzajúcich priamo prostredníctvom kampaní jednotlivých kandidátov a ich strán, ktorých stropy sú obmedzené zákonom, a prostredníctvom politicky nezávislých skupín, ktorých dary môžu byť neobmedzené.

Sami kandidáti si dokážu pre svoje kampane zarobiť veľké peniaze napríklad tým, že sa zúčastnia sponzorských večierkov, na ktorých dosahuje vstupné výšku až 50-tisíc dolárov na osobu.

Platy pre volebný tím a televízna reklama

Čísla, ktoré v porovnaní s európskymi pomermi pôsobia takmer závratne, však strácajú lesk pri nahliadnutí do výdajovej časti kandidátskych rozpočtov. Zásadná suma, v prípade H. Clintonovej podľa novín The New York Times až tretina z jej celkových výdajov, padne na platy volebného tímu, ktorý tvorí približne 700 ľudí.

Ďalšie čiastky sú spojené s takmer každodennými preletmi z jedného štátu do druhého či organizovaním jednotlivých mítingov, ktoré obaja kandidáti v rozhodujúcich týždňoch zvládajú aj trikrát denne.

Kľúčovou cestou pre oslovenie amerických voličov zostávajú aj napriek rastúcemu vplyvu internetu televízne reklamy, v ktorých aj vďaka väčšiemu množstvu zdrojov dominovala H. Clintonová.

Napríklad v priebehu augusta jej patrili takmer štyri pätiny reklamného času, ktorý bol v televíziách venovaný prezidentským voľbám. Tvár D. Trumpa, ktorý práve v auguste začal niekoľko mesiacov po svojej súperke s prvými televíznymi spotmi, sa tak dostala do výrazne menšieho počtu domácností. V rámci posledných prezidentských volieb bol tento pomer medzi vtedajšími kandidátmi takmer vyrovnaný.

Do tohtoročnej kampane sa výrazne premietla zmena pravidiel povolená v roku 2010 najvyšším súdom, ktorý zrušil obmedzenie na výšku finančných príspevkov prostredníctvom zmienených skupín, ktoré stoja mimo strany, známych pod skratkou Super PAC. Táto zásadná úprava, o ktorú sa so svojou žalobou zaslúžila jedna z konzervatívnych skupín, ktorá koordinuje príspevky darcov, však paradoxne viac pomohla H. Clintonovej. Jej kampaň od zmienených skupín získala dvakrát viac peňazí, ako sa podarilo D. Trumpovi.

Drobné príspevky

Newyorského miliardára, ktorý si na rozdiel od primárok kampaň prakticky vôbec nefinancuje z vlastných zdrojov, totiž odmietli podporiť veľmi štedrí darcovia – napríklad súrodenci Charles Koch a David Koch – ktorí svoje milióny radšej nasmerovali do kampaní republikánov, ktorí usilujú o kreslá v Kongrese.

D. Trump sa tento zjavný hendikep snaží využiť aspoň verbálne a osočuje svoju súperku zo spojenia s peniazmi z bánk z Wall Street, ktoré označuje za symbol skazenosti političky a ktoré sú dlhé desaťročia sprevádzané politickým a ekonomickým „establishmentom“.

Kandidátovi strany, ktorá je tradične spájaná s vyššou príjmovou triedou Američanov, sa na druhej strany podarilo mnohých prekvapiť svojím úspechom pri zhromažďovaní príspevkov od drobných darcov.

Magnát, ktorého kampaň oslovuje prevažne nespokojných belochov s nižším vzdelaním a príjmami, získal viac ako štvrtinu svojich zdrojov z príspevkov nižších ako 200 dolárov. H. Clintonovej sa takto podarilo zhromaždiť len 16 percent svojich financií, pričom Barack Obama pred štyrmi rokmi získal takmer trikrát viac než ona. Niektorí analytici v tom vidia ďalší dôkaz toho, že tohtoročný prezidentský súboj vymazal tradičné hranice medzi americkou ľavicou a pravicou.