Pragulic sa profiluje ako netradičná turisticko-zážitková kancelária s jasným sociálnym rozmerom. Ponúka pravidelné, vyše 2-hodinové prehliadky Prahy s bezdomovcom ako sprievodcom, pričom každý sprievodca vytvára svoju originálnu trasu a ukazuje turistom tie miesta, ktoré formovali alebo stále formujú jeho život na ulici.
Podobné projekty vznikajú aj v iných svetových metropolách – Viedeň, Berlín, Londýn či Los Angeles. V závislosti od krajiny stojí prehliadka od 250 českých korún (9,3 eura) do 75 dolárov (70 eur). Niektoré vám za príplatok pridelia vlastného bezdomovca na 24 hodín, ktorý vám pomôže prežiť na ulici, aby ste mali autentickejší mestský zážitok.
„Chceme zabezpečiť prácu pre bezdomovcov a pomôcť ostatným ľuďom pochopiť, ako skutočne vyzerá život na uliciach,“ hovorí študentka Tereza Jurečková, jedna zo zakladateliek projektu, ktorý si všimol aj britský portál The Guardian.
Kritici podobných sociálnych podnikov však tvrdia, že je to len o niečo málo lepšie ako žobranie a že bezdomovecké prehliadky, ukazujúce temné kúty známych miest, nie sú ničím iným ako len emocionálnym pornom o chudobe.
Zdroj: SITA / AP
Prejsť svet za 19 mesiacov
27-ročná cestovateľka z amerického Connecticutu Cassie De Pecol sa oficiálne stala prvou ženou, ktorá navštívila všetky krajiny na svete. Svoje zájazdové turné odštartovala v júli 2015 a ukončila ho už 2. februára 2017, keď navštívila Jemen, poslednú zo 196 krajín v svojom zozname.
Jej cesta tak trvala necelých 19 mesiacov, pričom zároveň prekonala aj doterajší rekord v prechode všetkými krajinami sveta, ktorý dovtedy trval tri roky a tri mesiace. Američanka dokončuje posledné papierovačky, aby sa zapísala do Guinessovej knihy.
V súčasnosti pripravuje dokument, ktorý detailne sprostredkuje jej púť ostatným, ako aj kurz, v ktorom bude podobne zanieteným cestovateľom radiť, ako si zabezpečiť financie na cesty okolo sveta. Podľa portálu Time na 19-mesačné cestovanie potrebovala približne 200-tisíc dolárov, pričom značnú väčšinu získala od sponzorov.
Kedy nastane kolaps Západu
„Ekonóm Benjamin Friedman kedysi prirovnal modernú Západnú spoločnosť k stabilnému bicyklu, ktorého kolesá udržiava v pohybe ekonomický rast. Ak by sa tento pohyb spomalil alebo zastal, piliere, ktoré definujú našu spoločnosť – demokracia, sloboda jednotlivca či sociálna tolerancia – začnú balansovať,“ začína svoju analýzu na tému potenciálneho kolapsu Západnej civilizácie na BBC novinárka Rachel Nuwer.
Ako poukazuje, mechanizmus, ktorý môže viesť k lokálnemu či globálnemu kolapsu, štartujú dva hlavné faktory – ekologická alebo ekonomická kategória. Ak si spoločnosť nevydláždi svoju cestu ku skaze neúmerným čerpaním prírodných zdrojov či následnými ekologickými katastrofami, ktoré z tohto čerpania vzniknú, stále je možné vyvolať nestabilitu spoločenskou nerovnosťou, konfliktom medzi bohatou elitou a zvyškom chudoby.
Rady, ako tomu zabrániť, ak sa to vôbec dá, hľadá v histórii. Dejiny ľudstva totižto už viackrát poodhalili symptómy, ktoré predchádzali koncu veľkých civilizácií.
Zdroj: SITA / AP
