Čisté bohatstvo typickej slovenskej domácnosti sa medzi rokmi 2017 a 2021 zvýšilo o takmer 40 percent na 97-tisíc eur. Tento nárast bol výrazný aj v reálnom vyjadrení a najviac sa prejavil medzi mladými a domácnosťami s najnižším príjmom.
K zvýšeniu bohatstva v najväčšej miere prispel vysoký rast cien nehnuteľností. Podiel domácností vlastniacich svoje hlavné bývanie ostal naďalej veľmi vysoký, na úrovni 90 percent. Vyplýva to z výsledkov štvrtej vlny zisťovania o financiách a spotrebe domácností, ktoré publikovala Národná banka Slovenska.
Deväť z desiatich domácností držalo svoje finančné prostriedky na bankových vkladoch a len necelých šesť percent sa zúčastnilo na finančnom trhu a investovalo do iných, menej konzervatívnych finančných aktív, napríklad do akcií či dlhopisov. Kým v roku 2017 mala úver na bývanie približne každá piata domácnosť, v roku 2021 to už bola každá štvrtá, v prípade domácností do 44 rokov takmer každá druhá.
Navyše, medzi rokmi 2017 a 2021 sa zvýšil aj objem nesplateného úveru na bývanie z 32-tisíc na 35-tisíc eur. Zmenila sa aj štruktúra zadlženosti domácností. Držba iného dlhu ako úveru na bývanie za toto obdobie klesla z viac ako 21 percent na menej ako 18 percent.
Hrubé ročné príjmy typickej slovenskej domácnosti medzi rokmi 2017 a 2021 vzrástli o 31 percent na 21-tisíc eur. Rast príjmov bol vyrovnaný naprieč socioekonomickými skupinami, výrazne vyšší dosiahli len mladé domácnosti. Podiel domácností, ktoré boli v roku 2021 schopné sporiť, sa zvýšil o osem percentuálnych bodov na 40 percent.
Zisťovanie sa uskutočnilo v lete a na jeseň roku 2021 v spolupráci so štatistickým úradom. Zúčastnila sa v ňom reprezentatívna vzorka 2 174 slovenských domácností.
Ďalšie dôležité správy
