Čipová kríza skresala výrobu áut v Nemecku na úrovne desaťročí dozadu

Kvôli nedostatku čipov sa vyrobilo v roku 2021 v Nemecku len 2,85 milióna osobných vozidiel.

Zistila to dnes zverejnená štúdia Centra automobilového výskumu, na ktorú upozornila agentúra DPA.

Návrat do minulosti

V roku 2021 odišlo z výrobných pásov len toľko vozidiel, ako v roku 1974, keď udrela ropná kríza, zdôraznil vedúci štúdie Ferdinand Dudenhöffer.

Nemecká výroba automobilov dosiahla tento rok sotva polovicu roka 2017.

Nemecké továrne tak čipová kríza zasiahla výrazne horšie ako iné krajiny.

Vo väčších výrobných závodoch v Spojených štátoch, Číne, Japonsku, Južnej Kórei a v Mexiku boli percentuálne poklesy výroby výrazne nižšie.

 V Indii výroba automobilov v roku 2021 dokonca vzrástla.

Veľké nemecké automobilky ako Volkswagen, Mercedes-Benz a BMW obmedzujú domácu výrobu viac ako montáž na zahraničných trhoch.

Kurzarbeit nepomohol

Okrem vyšších cien a nákladov na spotrebu energií, zohrali v útlme výroby úlohu aj sociálne programy ako kurzarbeit, kedy štát prispieva na mzdy zamestnancov s nútenou skrátenou pracovnou dobou.

Materský koncern nemeckého Opelu, spoločnosť Stellantis, do tohto režimu prihlásila zamestnancov v Eisenachu a tamojšiu výrobu modelu Grandland presunula do Francúzska.

Autor štúdie Dudenhöffer v číslach vidí jasný varovný signál slabosti Nemecka ako výrobného miesta. V budúcom roku by sa ale podľa neho mala nemecká výroba áut zotaviť.

Vlani sa v Nemecku zaregistrovalo 2,9 milióna nových osobných vozidiel. To predstavovalo medziročne pokles o 19,1 percenta.