Štúdia vidí len malý priestor pre zlepšenie v budúcom roku kvôli zhoršujúcemu sa takzvanému pákovému efektu, čo znamená, že firmy si na svoje investície skôr požičiavajú, než aby ich financovali zo svojho, a značnej nadmernej kapacite výroby v takmer všetkých odvetviach. S&P pre svoju štúdiu použila firmy, z ktorých 70 percent bolo štátnych a na celkovom zadlžení sa podieľali 90 percentami.
S&P odhaduje, že podiel problémových úverov na celkovom objeme úverov v čínskych bankách predstavoval na konci minulého roku 5,6 percenta. V prípade horšieho scenára, keď sa počíta s nezmenšenou mierou rastu úverov, sa tento pomer môže zhoršiť na 11 až 17 percent.
V takej situácii by banky do roku 2020 potrebovali na svoju rekapitalizáciu 1,7 bilióna dolárov USD. V prípade základného scenára by to bolo len 500 miliárd dolárov.
S&P očakáva, že čínska vláda v nasledujúcich 12 až 18 mesiacoch umožní rapídny rast úverov a až potom sa pokúsi zadlženie zmierniť. Z toho vyplýva, že v najbližších zhruba dvoch rokoch sa budú riziká zvyšovať.
Dlh začína byť jednou z najväčších hrozieb pre Čínu. Celkové zadlženie krajiny už stúplo na 250 percent hrubého domáceho produktu. Banka pre medzinárodné vyrovnanie platieb (BIS) nedávno varovala, že nadmerný rast úverov v Číne signalizuje zvyšujúce sa riziko vzniku bankovej krízy v nasledujúcich troch rokoch.
Medzinárodný menový fond potom uviedol, že rast úverov v krajine je neudržateľný. Celkový dlh čínskych firiem podľa MMF dosahuje 18 biliónov dolárov, čo zodpovedá približne 169 percentám HDP.
Prieskum agentúry Reuters ukázal, že zisk asi štvrtiny čínskych firiem bol v prvom polroku tohto roku príliš nízky na to, aby pokryl ich povinnosti spojené s obsluhou dlhu, pretože zisk klesol a naopak objem úverov stúpol. Súkromné firmy sú na tom podľa S&P lepšie ako štátne a snažia sa lepšie kontrolovať náklady a obmedzovať kapitálové výdaje, aby zlepšili svoje hospodárenie.