Vzdorovať realite sa dá iba po určitý čas. V posledných rokoch to ukázala Čína, teraz prichádzajú na rad Saudská Arábia, elektrické autá, solárne panely, ale aj kľúčové suroviny.
Saudská rezignácia
Keď v novembri Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA) sídliaca v Paríži predpovedala vrchol dopytu po rope do roku 2030, spustila lavínu kritiky Saudskej Arábie. Najväčší producent ropy na svete jej odhady označil za jedno z ďalších strašení falošnými ropnými vrcholmi. Naopak, podľa predstaviteľov OPEC-u mal dopyt po rope rásť ešte minimálne dve dekády.
Nešlo len o teoretizovanie. Rast dopytu je kľúčovým faktorom pre rast cien a príjmov exportujúcich krajín. Saudská Arábia, ktorej rozpočet je zo 40 percent financovaný príjmami z ropy, si na dekády naplánovala masívne investície do modernizácie krajiny.
Avšak prostriedky plánované do nehnuteľností, petrochemického priemyslu či globálneho prepravného hubu sa rýchlo rozliali aj do neproduktívnych veľkolepých investícií, ako boli nákupy slávnych futbalistov, golfových licencií či podielov v herných firmách.
Na to, aby skončil rozpočet krajiny na nule, Rijád potreboval dosiahnuť cenu ropy na úrovni 108 dolárov za barel, vypočítal Bloomberg. Cena ropy sa však v minulom roku pohybovala o 25 dolárov nižšie. Následkom bol nielen fiškálny deficit, ale aj pokles ekonomického rastu.
Podľa odhadov Medzinárodného menového fondu ekonomika Saudskej Arábie v roku 2023 klesla o 1,1 percenta, podobne ako Argentína. Všetky ostatné krajiny G20, okrem malého poklesu Nemecka, pritom dosiahli slušný rast.
Dôvodom nebola iba nízka cena ropy, ale aj pokračujúca politika produkčných škrtov, ktoré spôsobili, že krajina s kapacitou produkcie na úrovni 12 miliónov barelov denne vyťažila iba deväť. Po mesiacoch zníženej produkcie sa Saudskej Arábii cenu ropy nepodarilo zvýšiť a jej finančná pozícia utrpela.
Globálna ekonomická situácia nevyzerá ani v novom roku oveľa lepšie. Podľa prognóz MMF svetová ekonomika opäť narastie iba podpriemerným tempom o 3,1 percenta s rizikom väčšieho poklesu.
Keďže dopyt po rope sa nedvíha, krátkodobá aj dlhodobá fiškálna pozícia Saudskej Arábie sa zhoršuje. Krajina preto v utorok ohlásila, že ruší plány na navýšenie produkčnej kapacity na 13 miliónov barelov denne. Týmto krokom Rijád rezignoval na stávku na vyšší dlhodobý dopyt po rope. Prioritou sa stala ochrana aktuálnej fiškálnej pozície krajiny.
Tú má zabezpečiť tretia najväčšia spoločnosť sveta na základe trhovej kapitalizácie, Saudi Aramco. Namiesto ďalších investícií firma z 98 percent vlastnená štátom v posledných dvoch kvartáloch navýšila dividendy o desať miliárd dolárov na takmer 30 miliárd dolárov.
Do kariet Saudskej Arábie pritom v posledných mesiacoch hrá konflikt na Blízkom východe, ktorý pridáva k cene ropy prémiu. Ak nepríde k ďalšej eskalácii, Saudská Arábia bude mať čoraz väčší problém udržať nielen produkčné škrty, ale aj rozšafné fiškálne výdavky s neistým budúcim cashflowom. Isté je len to, že v utorok plány na veľkú ropnú expanziu Saudskej Arábie padli.
Batériová vojna bez víťaza
Z americkej veľkolepej technologickej sedmičky zostala šestka. Tesla vypadla z klubu najatraktívnejších akcií sveta, keďže pre udržanie predajov radikálne znížila marže. Tým naplnila predajný cieľ, no vystrašila investorov, keď oznámila, že v tomto roku môžu čakať výrazne nižšie tempo predajov. Dôvod je jednoduchý – slabá ekonomika a silná čínska konkurencia.
Konkurencia automobiliek z druhej najväčšej ekonomiky sveta je extrémna. Elon Musk povedal, že čínske elektrické vozidlá vo svete bez obchodných bariér „zdemolujú“ konkurenciu. Nielen Teslu - počas týždňa snahy o rozvoj elektromobility zabrzdil Volkswagen aj Renault oznámením stiahnutia ich produktových IPO. Skrátka, dopyt po elektromobiloch v aktuálnom ekonomickom prostredí nenapĺňa očakávania.
V utorok čerstvý najväčší výrobca elektrovozidiel na svete, BYD, oznámil očakávané tržby za minulý rok, ktoré investorov sklamali. Dôvodom je slabý globálny dopyt. Akcie spoločnosti reagovali poklesom o štyri percentá a navýšili stratu z minulého roka vo výške 37 percent. Akcie Tesly sú od svojich vrcholov podobne lacné, a to o takmer 50 percent.
E. Musk sa preto radšej v utorok venoval projektu Neuralink a oznámil, že spoločnosť implementovala čip do hlavy prvého človeka.
Nové čínske obchodné vojny
Čínske elektrické vozidlá nie sú jediné, ktoré dobýjajú svojou cenou svet. Nový čínsky export je okrem elektrických vozidiel postavený na dvoch ďalších pilieroch: lítiu a obnoviteľnej energii. To, čo majú všetky tri spoločné, je prudký pokles ich cien. Kým ceny na Západe stále rastú, Čína zažíva defláciu a výrobné ceny klesajú.
V utorok švajčiarsky výrobca solárnych panelov Meyer Burger oznámil, že uzavrie stratovú továreň v Nemecku, pokiaľ ju vláda finančne nepodporí. „Čínski výrobcovia zámerne predávajú tovar v Európe hlboko pod ich vlastnými výrobnými nákladmi,“ povedal pre Reuters generálny riaditeľ Gunter Erfurt. „Môžu to urobiť, pretože solárny priemysel v Číne bol roky strategicky dotovaný stovkami miliárd dolárov“.
Po tom, ako v Číne praskla realitná bublina, krajina presmerovala svoje zdroje na podporu lacného exportu, ktorý zaplavuje svet. V Číne vznikla obrovská nadbytočná kapacita, ktorá spôsobuje záplavu lacných exportných tovarov, čím ohrozuje fungovanie niektorých kľúčových trhov v zahraničí.
„Dospeli sme k poznaniu, že ide o štrukturálny problém a že pramení zo skutočnosti, že časť čínskeho výrobného systému nie je poháňaná trhovým správaním, ale investíciami riadenými čínskou komunistickou stranou,“ povedal Pascal Lamy, bývalý šéf Svetovej obchodnej organizácie.
Takáto situácia vytvára pre svet, najmä Európu, značné riziko.
Európa závislá od Číny
Kým Spojené štáty v roku 2018 pristúpili k zavedeniu ciel na import z Číny, aby chránili domáci trh, Európa tak nespravila. Dôvod je príliš veľká angažovanosť európskych firiem v čínskej ekonomike.
Európske firmy sú podľa Bloombergu výrazne závislejšie od Číny ako firmy americké. Spoločnosti z indexu Euro Stoxx 600 dosahujú priamo z Číny tržby v objeme 500 miliárd dolárov, čo predstavuje 8 percent ich celkových tržieb. V príde amerického indexu S&P 500 ide o pomer na úrovni iba dvoch percent.
Okrem priamych tržieb sú európske spoločnosti vystavené aj veľkým nepriamym rizikám spojeným s turistickým ruchom a investíciami do spoločných podnikov v Číne. V takomto prostredí prílišnej závislosti na Číne bude pre európskych politikov veľmi ťažké ochrániť domáce firmy pred záplavou lacných čínskych výrobkov.
Indonézia kopíruje čínsku stratégiu
Začalo sa to mohutnými investíciami Číny do produkcie niklu v Indonézii. Kov, ktorý sa používa aj vo výrobe batérií, sa stal lákadlom pre čínskych investorov, ktorí v juhoázijskej krajine videli lacnú pracovnú silu, lacnú energiu a dostupné náleziská. Do baní a tovární investovali miliardy, kde pomocou moderných technológií dokázali vyrábať lacný nikel.
Indonézia si rýchlo technológiu osvojila a teraz niklom zaplavuje trhy, na zdesenie Západu. Krajina počas minulého roka zvýšila produkciu o 30 percent, hoci cena niklu sa prepadla o 43 percent. Trhový podiel tak zvýšila na 55 percent, hoci v roku 2017 bola iba na úrovni iba 17 percent.
„Je to darwinovský moment,“ povedal pre Financial Times jeden obchodník s niklom. „Západné vlády musia buď dotovať stratové operácie, stimulovať nové nízkonákladové prevádzky v Indonézii a na iných miestach, alebo musia byť závislé od Číňanov“.
Obchodné vojny sa nekončia, naopak. Ich následky sa budú v najbližšej budúcnosti ďalej zväčšovať.