Čínske štátne pôžičky v Afrike vlani klesli pod jednu miliardu dolárov a boli najnižšie za takmer 20 rokov. Uvádza to analýza Bostonskej univerzity, na ktorú odkazuje agentúra Reuters.
Odklon Pekingu od desaťročia trvajúceho rozmachu veľkých infraštruktúrnych projektov na tomto kontinente prichádza v čase, keď sa viaceré africké krajiny stretávajú s dlhovou krízou a keď aj čínska ekonomika čelí viacerým ťažkostiam.
Afrika je stredobodom záujmu ambicióznej iniciatívy prezidenta Si Ťin-pchinga a Novej hodvábnej cesty. Tá sa začala v roku 2013 s cieľom obnoviť starobylý Hodvábny chodník a rozšíriť geopolitický a hospodársky vplyv Číny prostredníctvom globálneho rozvoja infraštruktúry.
Výrazné zníženie objemu pôžičiek
Databáza čínskych pôžičiek Afrike podľa Bostonskej univerzity odhaduje, že čínski veritelia v rokoch 2000 až 2022 poskytli Afrike približne 170 miliárd dolárov.
Od vrcholu v roku 2016 sa však objem pôžičiek výrazne znížil. V roku 2021 bolo podpísaných iba sedem pôžičiek v hodnote 1,22 miliardy dolárov, zatiaľ čo vlani bolo dohodnutých deväť pôžičiek v celkovom objeme 994 miliónov dolárov. To predstavuje najnižšiu úroveň čínskych pôžičiek od roku 2004.
Hoci sa tieto dva roky zhodujú s pandémiou, analytik Oyintarelado Moses agentúre Reuters povedal, že k tomu prispievajú aj ďalšie faktory. „V skutočnosti to veľa súvisí s úrovňou rizikovej expozície,“ povedal Moses, ktorý databázu spravuje a ktorý je spoluautorom zverejnenej správy.
Zatiaľ čo africké vlády z veľkej časti čínske pôžičky a infraštruktúrne projekty privítali, západní kritici Peking obvinili, že chudobné krajiny zaťažuje neudržateľným dlhom. Hlavný čínsky dlžník Zambia sa stal prvou africkou krajinou, ktorá za pandémie koncom roka 2020 prestala splácať svoje záväzky.
S problémami sa stretávajú aj ďalšie vlády, vrátane Ghany, Kene a Etiópie.
Trápia ich vlastné problémy
Čína medzitým čelí svojim vlastným problémom. Jej politici sa snažia stimulovať hospodársky rast, ktorý brzdí pretrvávajúcu slabosť kľúčového odvetvia realít, ochabujúce meny a poľavujúci globálny dopyt po tovare vyrobenom v Číne. „Domáca ekonomika Číny tu zohráva obrovskú úlohu,“ povedal k tomu Moses.
Čínska rozvojová banka a Banka pre financovanie vývozu a dovozu, čo sú dve inštitúcie, ktoré stoja za väčšinou úverov poskytnutých Afrike, sa teraz sústredia na podporu domácej ekonomiky. Veľká časť úverov určených pre zahraničie, ktoré zostávajú, potom smeruje na trhy bližšie domovu.
Nemusí to znamenať koniec
Pokles objemu pôžičiek nemusí nevyhnutne znamenať koniec čínskej angažovanosti v Afrike.
Analýza Bostonskej univerzity tiež uvádza, že určité trendy – menej pôžičiek nad 500 miliónov dolárov a väčšie zameranie na sociálne a environmentálne dopady – zrejme odrážajú deklarovaný tlak Číny na kvalitnejšiu a zelenšiu iniciatívu Novej hodvábnej cesty.
„Myslím si, že zo strany čínskych veriteľov bude stále záujem,“ povedal Moses. „Len to bude mať inú podobu,“ dodal.
Ďalšie dôležité správy
