Koncom októbra odíde slovenský premiér Robert Fico do Pekingu zháňať investície. „Neverí EÚ, a preto hľadá nové príležitosti na Východe,“ cituje bývalú ministerku financií Brigitu Schmögnerovú agentúra Bloomberg.
Túto stratégiu vymyslel Ficov dobrý priateľ a spojenec – maďarský premiér Viktor Orbán. Jej podstatou je deklarovanie vernosti EÚ a NATO, no dvorenie Pekingu a Moskve. „Tým, že Čína ponúka investície priateľským krajinám, vytvárala rozkol v EÚ,“ vysvetľuje Noah Barkin, hosťujúci hlavný pracovník Nemeckého Marshallovho fondu v Berlíne a poradca výskumnej firmy Rhodium Group.
Bývalý čínsky diplomat Cchuej Chung-ťien, ktorý prednáša na Pekinskej univerzite pre zahraničné štúdiá, tvrdí, že lídri ako Fico a Orbán sa obracajú na Peking, pretože EÚ nevyhovela ich potrebám. Spôsob, akým blok zvládol brexit, podľa neho spôsobil, že sa lídri niektorých stredoeurópskych krajín začali mať pred Bruselom na pozore.
Keď sa Fico pred 18 rokmi po prvý raz dostal k moci, Slovensko práve vstúpilo do EÚ, vďaka čomu získalo prístup k novým finančným prostriedkom. Samotný premiér vtedy bojoval proti euroskeptikom, ktorí chceli v roku 2009 zabrániť vstupu krajiny do menovej únie. Čínska ekonomika v tom čase nedosahovala ani tretinu svojej dnešnej veľkosti a Peking sa v rámci zahraničnej politiky snažil vyhnúť konfliktom so Spojenými štátmi a s ich spojencami, pripomína Bloomberg.
Od nástupu do funkcie v roku 2013 využil čínsky prezident Si Ťin-pching rastúcu finančnú silu Číny na rozšírenie čínskeho vplyvu vo svete predovšetkým prostredníctvom iniciatívy Jeden pás, jedna cesta. Ide o rozsiahly infraštruktúrny program, ktorého cieľom je spochybniť svetový poriadok, na čele ktorého stoja Spojené štáty.
Pre lídrov ako Fico, ktorí sa vzpierajú požiadavkám EÚ, ide podľa Bloombergu o skvelú príležitosť. Orbán sa už napríklad vedome pripravil o miliardy eur z fondov EÚ, pretože bráni nezávislému fungovaniu demokratických inštitúcií v krajine. Aspoň časť týchto prostriedkov sa mu už podarilo nahradiť investíciami z Číny.
Slovensko od nej dostalo 364 miliónov eur na rozvoj závodov na výrobu batérií. Ide však len o zlomok z 30 miliárd eur, ktoré krajina od EÚ dostala za 20 rokov členstva. Počas októbrovej návštevy Pekingu sa ale Fico pokúsi získať ďalšie investície, ktoré plánuje využiť na modernizáciu slovenských železníc, výstavbu novej vodnej elektrárne a opravu asi 500 mostov.
Podľa Bloombergu rozohral premiér veľmi riskantnú hru na dve strany. Čína pritom 8. októbra uviedla, že ako odvetu za európske tarify na elektromobily zvažuje zvýšenie ciel na autá s veľkými motormi, čo by najviac zasiahlo Nemecko a Slovensko.
Ďalšie dôležité správy
