Výskumníci, ktorí pochádzajú aj zo Svetovej banky, Harvardovej univerzity a Kielského inštitútu pre svetové hospodárstvo, identifikovali 22 krajín, ktoré sa „zachránili“ v rokoch 2000 až 2021 čínskymi pôžičkami, keď sa dostali do problémov s likviditou, uvádza portál Statista.
Medzi krajiny, ktoré využívali tieto pôžičky obzvlášť často, inak povedané prenášali ich do ďalších rokov, patria Pakistan, Mongolsko, Argentína a Srí Lanka. Posledná menovaná krajina využila čínsku centrálnu banku prvýkrát v roku 2021, no v roku 2022 svoj dlh aj tak nesplácala.
Argentína a Mongolsko boli v správe tiež označené za krajiny, ktoré sa od začiatku roka 2010 nachádzali vo vážnych finančných ťažkostiach. Využívali teda Čínu ako veriteľa poslednej inštancie napriek tomu, že pôžičkové podmienky pre krajinu boli menej výhodné ako záchranné úvery s nižším úrokom, ktoré ponúkal Medzinárodný menový fond alebo americký Federálny rezervný systém (Fed).
Na zozname čínskych záchranných programov sú aj krajiny, ktoré zažívajú veľké inflačné zmeny, ako napríklad spomínaný Pakistan, Turecko a Egypt.
Správa konštatuje, že opakované refinancovanie čínskych úverov poskytovaných prostredníctvom swapov likvidity centrálnych bánk ich zaraďuje do pochybnej šedej zóny, ktorá ich odlišuje od podobných úverových praktík, napríklad swapov likvidity amerického Fed-u. Tie sa tiež často využívajú v krízových situáciách, ale musia sa splatiť do 12 mesiacov, inak sa vyhlásia za skutočný dlh.
Pôžičky Fedu najčastejšie využívajú rozvinuté krajiny, zatiaľ čo rozvojové krajiny a krajiny so strednými príjmami - mnohé z nich majú voči Číne aj pravidelný dlh - sa čoraz častejšie obracajú na ázijskú veľmoc so žiadosťou o núdzovú pomoc. Tieto krajiny si preto mohli udržať menové swapové linky na vyčerpané časové obdobie bez toho, aby museli deklarovať väčší zahraničný dlh, avšak za cenu vyšších nákladov a straty transparentnosti medzinárodného dlhu.
Sumy pomoci poskytované Čínou boli v roku 2000 a začiatkom roku 2010 pomerne nízke, potom od roku 2015 prudko vzrástli a za dve desaťročia sa vyšplhali na celkovú sumu 100 miliárd dolárov.
Dva najbežnejšie spôsoby, ako tieto pôžičky fungujú, sú prostredníctvom výmeny likvidity s čínskou centrálnou bankou - kde sa od roku 2021 nachádzala väčšina nesplatených zostatkov vo výške približne 40 miliárd dolárov - alebo prostredníctvom úverových liniek od čínskych štátnych bánk. Tri krajiny, Venezuela, Južný Sudán a Ekvádor, dostali preddavky na tovar, ktorý mali dodať Číne.
You will find more infographics at Statista
Ďalšie dôležité správy
