Zatiaľ čo sa Spojené štáty musia v dôsledku prijatých automatických rozpočtových škrtov vysporiadať s bolestivým znížením výdavkov najmä na armádu, druhá najsilnejšia ekonomika sveta výdavky na silové zložky zvyšuje.
Čínska vláda plánuje na základe návrhu rozpočtu navýšiť objem financií na obranu v tomto roku o 10,7 percenta, hospodársky rast by mal dosiahnuť 7,5 percenta. Podľa výročného prejavu dosluhujúceho premiéra Wen Ťia-paa, ktorý vystúpil na začiatku každoročného zasadnutia parlamentu, sa ekonomika spomalí, lebo vláda bude väčší dôraz klásť na sociálny program, boj proti korupcii, zlepšenie životného prostredia či vzdelávanie.
Čína dlhodobo dáva na armádu druhú najvyššiu čiastku na svete, za Spojenými štátmi však stále výrazne zaostáva. Tie v roku 2012 investovali do obrany šesťkrát vyšší objem financií ako komunistická krajina.
V roku 2013 by po formálnom schválení návrhu parlamentom mala Čína vynaložiť na armádu 720,2 miliardy juanov (88,6 miliardy eur). Oproti predchádzajúcemu roku to síce predstavuje mierny pokles z vtedajšieho nárastu na úrovni 11,2 percenta, krajina však už roky v súlade so stúpajúcim hospodárskym rastom posilňuje aj armádu. Za posledné dve desaťročia takmer vždy medziročný objem navýšenia výdavkov predstavoval dvojciferné číslo. Odborníci pritom upozorňujú, že skutočná výška finančných prostriedkov, ktoré idú do výzbroje, môže výrazne prevýšiť oficiálne čísla, ktoré zverejňuje Peking.
Britský denník Financial Times však zároveň upriamuje pozornosť na fakt, že nárast výdavkov na armádu o 10,7 percenta podčiarkuje jeho klesajúcu tendenciu v poslednom období. Kým v rokoch 2012 a 2011 bol približne na rovnakej úrovni 11,2 a 12,7 percenta, priemer rastu medzi rokmi 2000 a 2009 bol 16,5 percenta a medzi rokmi 1990 a 1999 porovnateľných 15,7 percenta.
Z posilňovania a modernizácie čínskej armády sa stáva strašiak najmä pre okolité krajiny, ktoré sa po viacerých územných sporoch o ostrovy vo Východočínskom a Juhočínskom mori obávajú rastúcich svalov veľkého suseda. Znepokojenie vyvoláva aj fakt, že sa čínska armáda začína intenzívnejšie orientovať na vodu, buduje ponorky, lietadlové lode, modernizuje stíhačky a zvyšuje počet balistických striel.
Od polovice minulého roku rezonuje najmä spor s Japonskom o súostrovie Senkaku, ktoré krajina vychádzajúceho slnka odkúpila od súkromných vlastníkov za približne 26 miliónov dolárov. Čínu následne zachvátili násilne protijaponské protesty a bojkot viacerých japonských firiem. Krajina si totiž na ostrovy robí nárok a tvrdí, že Japonsko sa ich koncom 19. storočia zmocnilo násilím.
Zdroj: SITA / AP
Ilustračné foto - SITA / AP
