Ďalšie generácie pacientov sa už nebudú musieť spoliehať na protézy či porcelánové zuby. Štúdie pribúdajúce od začiatku nového milénia nasvedčujú tomu, že na mieste chýbajúceho zubu bude môcť vyrásť nový. Vedci sa snažia s použitím kmeňových buniek vyrobiť skutočný zub so živým koreňom.
Tento rok priniesli ďalšie hmatateľné výsledky tímy z Londýna a čínskeho mesta Kanton. Na výrobu zubov oba použili tkanivo z myší, na podobné experimenty použili zvieratá už viacerí.
Ázijskí vedci však zašli ešte ďalej, prvýkrát pridali do vzoriek aj ľudský moč. Na výsledky publikované v utorok upozornila britská BBC.
„Ešte sme ďaleko od vytvorenia celého orgánu akým je zub, ale výsledkom výskumu ako tento sú bio výplne, takže niektoré aspekty technológie budú realizovateľné v najbližších desiatich až pätnástich rokoch,“ povedal profesor Alastair Sloan, odborník v kostnej biológii a tkanivovom inžinierstve.
V marci takto reagoval na publikovanie výsledkov londýnskej King's College. Tej sa podarilo vypestovať zub použitím buniek z ľudského ďasna a myší. Tento postup by však bol v bežnej praxi veľmi drahý. Ďalším krokom malo byť podľa vedúceho profesora Paula Sharpea nájdenie dostupného zdroja ľudských buniek zodpovedných za tvorbu vnútorných častí zubov.
Pre tím z čínskej akadémie vied to bolo naopak. Za najdôležitejšie považujú bunky zodpovedné za rast vonkajšej časti zubu – zubnej skloviny. Práve tie vraj nakoniec získali z ľudského moču. Vyhli sa tak kontroverznému používaniu ľudských embryí.
Špeciálne bunky potom, podobne ako Briti, spojili s tkanivom myší a transplantovali do pokusných zvierat. „Z týchto rekombinácií vznikli štruktúry podobné zubu do troch týždňov s úspešnosťou 30 percent,“ informuje štúdia zverejnená v utorok v magazíne Cell Regeneration. Takto vypestované zuby boli mäkšie ako tie, ktorými hryzie dospelý človek.
Kolegovia z opačnej strany zemegule však takýto postup neschvaľujú. „Je to pravdepodobne najhorší zdroj, hlavne je tam veľmi málo buniek a efektivita ich premeny na kmeňové je veľmi nízka,“ povedal pre britskú BBC profesor Chris Mason z University College London. „Takto to jednoducho nepôjde,“ dodal.
Formulu, vďaka ktorej by po vpichnutí do ďasna vyrástol nový zub aj dospelému človeku, sa snažia nájsť aj na univerzitách v Amerike. Tí kombinácie ľudsko-zvieracích buniek testujú aj na opiciach. K pokusom na ľuďoch sa zatiaľ žiaden tím nedostal. Ich výsledky by však boli riešením pre milióny ľudí, ktorí o svoje zuby prišli kvôli chorobe, nedostatočnej hygiene či nepodareným skokom.
Foto - SITA/AP
