Číňania majú veľkú dôveru v štát, ale pomaly sa vytráca

Boli ste v Číne v polovici 80. rokov, potom o dekádu neskôr a napokon ste sa tam vrátili po olympijských hrách v roku 2008. Aké najväčšie zmeny v ekonomike ste za tie obdobia pozorovali?

Čína sa stala z relatívne bezvýznamnej krajiny v 80. rokoch veľmi dôležitou. Hoci Čína už v 80. rokoch mala viac ako miliardu ľudí a vlastnila jadrové zbrane, geopoliticky nehrala až takú úlohu vo svete ako dnes. Jej ekonomika vtedy bola nepodstatná, skôr exotická kuriozita. Z tejto pozície sa dostala na miesto ekonomickej superveľmoci, ktorá šliape na päty USA. Keď hovoríme o multipolárnom svete, a jeden pól sú USA a druhý EÚ, tak Čína je ten tretí. Dnes je Čína jediná krajina schopná súperiť s USA na hocijakom poli.

A čo Rusko?

Rusko má dedičstvo superveľmoci, má jadrové zbrane, ale jeho demografia je biedna, ekonomika tiež. Čína má veľa obyvateľov a má ekonomické svaly, aby si zaplatila súboj s USA.

Špeciálne ma zaujíma, či ste videli rozdiely v Číne pred a po olympijskych hrách v roku 2008, pretože veľa biznismenov spomínalo, že vtedy sa nalialo do ekonomiky veľmi veľa peňazí.

Podľa mňa je to skôr individuálny pocit ľudí, ktorí si vtedy všimli, že Čína vstupuje na svetové dejisko. Čína mala dynamickejšiu periódu ekonomického rastu už pred rokom 2008. Už v 90. rokoch začala Čína uskutočňovať ambiciózny reformný program, ktorý radikálne  zmenil štruktúru jej hospodárstva. V podstate začali reformovať už pred 40 rokmi na konci 70. rokov, ale v 80. rokoch boli reformy pomalé, sústredili sa najmä na poľnohospodárstvo. A potom prišli udalosti z roku 1989 s masakrom na Námestí nebeského pokoja. Strana vtedy študentov krvavo potlačila, udržala si moc, ale uvedomila si tiež, že musí pokračovať v reformách, lebo inak pôjdu cestou Sovietskeho zväzu.