Po príchode amerických obchodníkov k monitorom sa však euro odrazilo nahor a prerazilo hladinu 1,3700 dolára za euro bez toho, aby sa na trhu objavili zásadnejšie správy. V konečnom zúčtovaní tak napokon euro uzavrelo štvrtok voči doláru o 0,2 percenta silnejšie.

Nálada na trhu tak bola dopoludnia a popoludní diametrálne odlišná. Európske akciové indexy na čele s nemeckým DAX, ktorý si odpísal 0,8 percenta, strácali. Počas dňa sa pritom straty európskych indexov vyšplhali aj na vyše percenta. Americkí obchodníci však zrejme z hláv vypustili riziká spojené s vývojom na Ukrajine a na chvíľu opustili pohodlie bezpečných prístavov. Rástli totiž aj americké akciové indexy Dow Jones, S&P 500 či Nasdaq a to rádovo o pol percenta.

Guvernérka Fed-u Janet Yellenová svojím komentárom nijako neprekvapila, keď povedala, že k zastaveniu nákupov dlhových cenných papierov by mohlo dôjsť niekedy na jeseň. Guvernérka v sebe objavila aj gény meteorologičky, keď uviedla, že bude potrebné odlíšiť, za čím stojí počasie a za čím horší ekonomický výhľad.

Blížiace sa zasadnutie ECB prináša čoraz častejšie otázku, ako budú centrálni bankári reagovať na aktuálny a očakávaný ekonomický vývoj v eurozóne. Inflácia sa v januári udržala hlboko pod inflačným cieľom dvoch percent a inak tomu zrejme nebude ani vo februári. Vo štvrtok reportovali februárový cenový vývoj nemeckí štatistici. Harmonizovaná inflácia v Nemecku spomalila na medziročných 1,0 percenta z januárových 1,2 percenta a dostala sa tak ešte hlbšie pod inflačný cieľ ECB na úrovni tesne pod dvomi percentami.

Dnes sa dozvieme predbežné februárové inflačné dáta aj za eurozónu ako celok. Tieto čísla by mohli o ďalšom postupe ECB veľa napovedať, hoci centrálnych bankárov podľa vlastných slov viac zaujíma očakávaný než aktuálny inflačný vývoj.

Tento týždeň sa v súvislosti s rozhodovaním ECB objavili správy, že členovia menového výboru nie sú v otázke ďalšieho postupu jednotní a rozhodujúce slovo by tak mal mať guvernér Mario Draghi. Ten viackrát pripustil možnosť zníženia základnej sadzby. Toľko diskutované zníženie depozitnej sadzby do záporu by však podľa aktuálnych informácií z prostredia ECB mohlo vyslať trhom problematický signál.

Negatívny vývoj aj vo štvrtok pokračoval na ukrajinskej hrivne, ktorá voči doláru oslabila už nad hladinu 11 hrivien za dolár. Od začiatku roka stratila voči doláru viac ako štvrtinu svojej hodnoty. Hrivna je tak voči doláru historicky najslabšia a centrálna banka ju už nedokáže podporovať intervenciami vzhľadom na klesajúci stav devízových rezerv.

Situácia na Ukrajine, ktorá nevyhnutne potrebuje zahraničnú finančnú pomoc, aby sa vyhla bankrotu, negatívne ovplyvňuje aj okolité krajiny z regiónu strednej a Východnej Európy. Ruský rubeľ vo štvrtok voči americkému doláru oslabil na dohľad miním z úvodu roka 2009. Ukrajina tak zostáva témou číslo jedna aj tento týždeň.

Oslabovanie už niekoľko dní sprevádza aj čínsky jüan alias renminbi. Voči americkému doláru oslabil jüan už na najnižšiu úroveň od mája 2013, keď prerazil hladinu 6,15. Prsty v tom údajne má čínska centrálna banka PBoC, ktorá chce odstrašiť špekulantov ešte predtým, ako pristúpi k rozšíreniu fluktuačného pásma svojej meny. Čínsky jüan totiž voči doláru takmer nepretržite posilňoval od leta 2005, čo využívali mnohé ázijské hedžové fondy na takmer isté zisky.

Komu sa však napriek zhoršeniu sentimentu darí, je Grécko. Vo štvrtok poklesli výnosy z desaťročných gréckych dlhopisov pod hladinu sedem percent po prvýkrát od jari 2010. Menej ako sedem percent ročne do splatnosti aktuálne nesú aj 30–ročné grécke bondy. Aj gréckym akciám sa zatiaľ darí, keď od začiatku roka index ASE zaznamenal rast o približne jedenásť percent. Viac si spomedzi akciových indexov krajín eurozóny polepšil už len cyperský CSE s nárastom o 31 percent.

Dobrej správy sa v noci na piatok dočkalo aj Slovensko. Agentúra Fitch potvrdila ratingové hodnotenie Slovenska na úrovni A+ so stabilným výhľadom a opäť vyzdvihla náš bankový sektor, ktorý patrí medzi najstabilnejší v Európe.

Autorka je analytička Poštovej banky