Je reálne, že Čína v najbližších rokoch predbehne Spojené štáty a stane sa lídrom ďalšej vlny technologickej inovácie. V analýze magazínu Foreign Affairs tak tvrdia bývalý CEO spoločnosti Google Eric Schmidt a Yll Bajraktari, ktorý v minulosti zastával rôzne vysoké pozície v spravodajských službách USA.
O krok pozadu
Autori analýzy argumentujú, že aj nedávne kroky na posilnenie inovácie sú skôr reaktívne ako proaktívne.
V lete americký kongres vyhradil päťdesiat miliárd dolárov na vývin polovodičových čipov v novom lustre. Kritici ale podotýkajú, že tento krok prichádza skôr ako reakcia na dva roky kríz zásobovacích reťazcov, ktoré spôsobila pandémia covid-19. Spojené štáty sa medzičasom stali závislými na továrňach Východnej Ázie, v ktorých vzniká až 98 percent čipov s komerčným využitím.
Relatívne úspechy priniesla diplomatická kampaň proti čínskej dominancii na trhoch s 5G technológiami. Aj tu však Západ konal až potom, ako čínski výrobcovia dobyli trhy a vytvorili štandardy, podľa ktorých sa 5G aj naďalej implementuje.
Minulý rok predstavila Národná bezpečnostná komisia pre umelú inteligenciu svoju záverečnú správu, ktorá načrtla stratégiu pre konsolidáciu používania umelej inteligencie vo výskume, školstve a výrobe. Čína spustila svoju národnú stratégiu pre umelú inteligenciu už v roku 2015, teda štyri roky skôr, ako mala americká vláda v rukách nezáväzný náčrt vlastnej stratégie. Čínska stratégia medzičasom splodila miliardové investície, preferované firmy a novú integráciu vojenskej a civilnej infraštruktúry.
Prečo USA zaostáva
Ide o paradox: Spojené štáty sú technologickou superveľmocou, napriek tomu majú mnoho slabín. Krajina má najlepšie univerzity, globálne dominantné platformy a obrovský startupový ekosystém. Na druhej strane však vädnú výrobné kapacity, jej armáda prijíma inovácie pomaly, a niektoré technologické prúdy, napríklad umelá inteligencia, stagnujú.
Autori analýzy vidia problém v prístupe, ktorý krajina zvolila po Studenej vojne: strategické plánovanie išlo stranou, zisky umožnené globalizáciou motivovali k outsourcingu. Výskum a vývin zväčša ostali, výroba sa presunula do krajín s lacnou pracovnou silou.
Politická dimenzia
Podľa E. Schmidta a Y. Bajraktariho je najvyšší čas dupnúť v inovácii na plyn, inak seriózne hrozí, že novou technologickou superveľmocou bude Čínska ľudová republika. Politické dopady prídu rýchlo, do diplomatického a ekonomického orbitu Pekingu začne padať viac a viac štátov.
Ďalšie dôležité správy
