Ruský premiér Michail Mišustin podpísal počas návštevy Pekingu sériu dohôd s Čínou. Bilaterálne vzťahy oboch krajín označil za bezprecedentné napriek kritike týchto väzieb zo strany Západu, ktorý zaviedol rozsiahle sankcie proti Moskve po tom, ako vlani vo februári poslala svojich vojakov na Ukrajinu.
Mišustin, najvyšší ruský predstaviteľ, ktorý navštívil Peking od začiatku vojny na Ukrajine, rokoval s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom a premiérom Li Čchiangom.
Keďže vojna na Ukrajine trvá už druhý rok a Rusko čoraz viac pociťuje váhu západných sankcií, Moskva sa spolieha na podporu Pekingu oveľa viac ako Čína na Rusko. Ázijská krajina má záujem najmä o ruský plyn a ropu.
Čína má dohovoriť Rusku
Tlak na Moskvu zo strany Západu sa pritom stupňuje. Členovia skupiny G7 (siedmich najbohatších ekonomík sveta) na samite minulý víkend diskutovali aj o Rusku a Číne. Skupina súhlasila so sprísnením sankcií voči Moskve a vyzvala Čínu, aby tlačila na Rusko, nech stiahne svojich vojakov z Ukrajiny.
„Vzťahy medzi Ruskom a Čínou sú dnes na bezprecedentne vysokej úrovni,“ povedal Mišustin na stretnutí Li Čchiangom.
„Vyznačujú sa vzájomným rešpektovaním záujmov toho druhého, túžbou spoločne reagovať na problémy, ktoré sú spojené so zvýšenými turbulenciami na medzinárodnej scéne a tlakom nelegálnych sankcií zo strany Západu,“ povedal. „Ako hovoria naši čínski priatelia, jednota umožňuje prenášať hory,“ dodal.
Čína a Rusko by mali nájsť spôsoby, ako zvýšiť úroveň hospodárskej, obchodnej a investičnej spolupráce, povedal čínsky prezident Si Ťin-pching ruskému premiérovi, pričom energetika je oblasťou, v ktorej by mohli rozšíriť spoluprácu.
Obe strany podpísali viaceré memorandá o porozumení vrátane dohody o prehĺbení investičnej spolupráce, dohody o vývoze poľnohospodárskych produktov do Číny aj pakt o športovej spolupráci.
Energie pôjdu do Číny
Experti odhadujú, že dodávky ruských energií do Číny tento rok vzrastú o 40 percent. Obe krajiny rokujú tiež o dodávkach technologických zariadení Rusku, uviedla tlačová agentúra Interfax.
„Keďže sankcie proti Rusku poskytujú Číne nové príležitosti, nie je prekvapujúce, že by sa rada angažovala v Rusku ekonomicky, pokiaľ akékoľvek vzťahy, ktoré nadviaže, nevyvolajú sekundárne sankcie proti Číne,“ povedal Steve Tsang, riaditeľ školy orientálnych a afrických štúdií v Londýne. „Politika Číny v prípade vojny na Ukrajine je politikou vyhlásenia neutrality,“ dodal.
Peking sa zdržal otvoreného odsúdenia ruskej invázie na Ukrajinu. Trvá na tom, že jeho vzťah s Moskvou neporušuje medzinárodné normy, pričom Čína má právo spolupracovať s ktoroukoľvek krajinou, ktorú si vyberie.
Ďalšie dôležité správy
