Čína by mala zahodiť všetky ilúzie, že Západ je vo fáze konečného úpadku, alebo že nastal úsvit nového svetového poriadku autoritárskych režimov, píše The Telegraph.
Mala by Vladimira Putina ihneď pustiť k vode. Krajina by sa nemala poškvrniť retrográdnym dobrodružstvom lúzra. Peking by sa mal namiesto toho snažiť o nový konkordát s Washingtonom, pričom by vystupoval ako zmierlivá zainteresovaná mocnosť.
K takémuto záveru dospel v marci vo svojej eseji čínsky guru v oblasti zahraničnej politiky Hu Wei po tom, čo blesková vojna Ruska voči Kyjevu zlyhala. Profesor Hu šéfuje Šanghajskému inštitútu pre výskum verejnej mienky, ktorý má väzby na reformátorov v Štátnej rade.
Sila Západu bude rásť
Esej Čínou niekoľko dní cirkulovala a potom bola odstránená, ide o znak silného nesúhlasu s proputinovskými politikami prezidenta Si Ťin-pchinga. Organizácia Carter Centre poskytla anglickú verziu.
Profesor Hu tvrdí, že vojna na Ukrajine bude míľnikom, no nie takým spôsobom, ako si to Si predstavoval, keď vo februári vydal svoj čínsko-ruský manifest pre nový svetový poriadok. Vyhlásil v ňom, že pre čínske puto s Putinovým Ruskom „neexistujú hranice“ – išlo o zelenú pre inváziu na Ukrajine.
„Sila Západu bude výrazne rásť, NATO sa bude rozširovať a vplyv Spojených štátov vo svete mimo Západ bude narastať,“ povedal profesor Hu.
Podľa neho bude mať Západ nadvládu aj vo vojenskej oblasti, aj z pohľadu hodnôt a inštitúcií – jeho tvrdá aj mäkká moc dosiahnu nové výšiny.
Si ignoroval varovania a teraz čelí vážnemu strategickému obratu.
„Ak rusko-čínske vyhlásenie malo svet urobiť pre autokracie bezpečnejším, nemalo veľmi dlhú životnosť. Autokrati precenili svoje možnosti,“ povedal George Magnus z Čínskeho centra Univerzity v Oxforde.
Katastrofa menom lockdown
Si čelí paralelnému obratu pre covid, keďže dostal svoju krajinu do katastrofálnej slepej uličky. Približne 43 miest predstavujúcich dve pätiny čínskeho HDP sa nachádza v nejakej forme lockdownu v čase, keď sa zvyšok sveta vracia do normálu.
Finančné hlavné mesto Číny, Šanghaj, je v lockdowne už štvrtý týždeň a Peking sa znova ocitol na hrane. Kybernetickí cenzori Komunistickej strany majú problém potlačiť hnev občanov podobný tomu, ktorý nastal pred dvomi rokmi pre to, ako Čína naložila s wuhanským informátorom doktorom Lim Wen-liangom.
„Veľký totalitný lockdown zlyháva, no nevidno žiadnu známku toho, že by ho Si zamýšľal zrušiť. Strata tváre by bola príliš veľká. Nevidím žiadnu cestu von,“ povedal Roger Garside, bývalý britský diplomat.
Trvať na politike nulového covidu proti variantu omikron hraničí so šialenstvom, no prezident Si sa ocitol v pasci svojho vlastného triumfalizmu. Štátne médiá už prekročili bod návratu, keď začali nízku úmrtnosť v Číne zneužívať na účely propagandy, pričom ju pokladali za oslnivú obhajobu jeho vodcovstva.
Si sa tejto politiky nemôže ani vzdať, pretože obyvateľstvo nemá protilátky mimo skromnú ochranu, ktorú poskytujú ich chybné vakcíny. Si pritom odmieta do krajiny vpustiť západné vakcíny. Okolo 40 percent ľudí nad 60 rokov ešte nebolo plne zaočkovaných.
Mylné prognózy
Poradenská spoločnosť Capital Economics tvrdí, že výroba sa v marci na základe náhradného opatrenia v oblasti HDP znížila o 3,2 percentuálne body. Pokles v oblasti služieb sa rovná tomu z minuloročného obdobia variantu delta. Začiatky nových výstavieb klesli o štvrtinu a predaj stavebných nástrojov klesol o tretinu.
Na základne tohto náhradného opatrenia je čínska hospodárska výroba sotva vyššia než koncom roka 2019, zatiaľ čo Amerika zaznamenala veľký skok vpred. Táto zmena bohatstva pred dvomi rokmi vyzerala nepredstaviteľne, keďže mnohí predpokladali, že pandémia privedie Čínu do vedenia – moment, ktorému sa údajne nedalo vyhnúť, keď Čína predbehne Ameriku a stane sa pánom svetového hospodárstva.
Čínski lídri si z covidových útrap Západu vytvárali pochybné závery. „Presvedčilo ich to o tom, že ich model bol lepší,“ povedal Mark Williams z Capital Economics.
Čína sa ocitla v slepej uličke
S odstupom času môžeme vidieť, že Čína – nie USA, ako si komunistické vedenie myslelo – utrpela najväčšiu škodu z globálnej finančnej krízy z 2008.
Pokiaľ ide o ovládnutie sveta, časové okno sa Číne zatvára. Jej pracovná sila za zmenšuje o tri milióny ročne. Dochádza jej čas, keďže koncom tohto desaťročia jej hrozí kríza spojená so starnutím populácie. Politika nulového covidu sploštila jej hospodársku trajektóriu tak veľmi, že Čína už viac vôbec neznižuje svoj hospodársky rozdiel voči Amerike.
Čína sa dostala do hospodárskej a diplomatickej slepej uličky. Môže sa z nej stať svetová superveľmoc, no nie s týmto modelom, a ani pokiaľ bude v konflikte zo Západom pripútaná k Rusku. A takisto ani, keď si Si bude robiť veci po svojom.