Čína okamžite reagovala protiopatreniam v rovnakom rozsahu. Obvinila USA zo začatia najväčšej obchodnej vojny. Podľa analytikov môže mať spor zásadný vplyv na spotrebiteľov, zamestnancov, firmy, investorov a svetovú politiku. V prípade vypuknutia svetovej obchodnej vojny by Slovensko mohlo patriť medzi najohrozenejšie ekonomiky kvôli závislosti na automobilovom priemysle a vývoji v eurozóne.
Hovorca čínskeho ministerstva obchodu povedal, že USA rozpútali „najväčšiu obchodnú vojnu v hospodárskych dejinách“. Dodal, že čínska strana sľúbila, že nepríde s prvým výstrelom, je ale nútená začať protiútok na ochranu v záujme svojich obyvateľov, dodal.
Zmätok v prístavoch
Nejasná situácia vyplývajúca z dočasnej absencie oficiálneho čínskeho stanoviska spôsobovala zmätok v niektorých veľkých čínskych prístavoch a na trhoch.
V prístavoch úrady otáľali s prevzatím amerického tovaru, čo by mohlo spôsobiť mnoho miliardové škody. Zmätok zavládol tiež na komoditných trhoch, pretože obchodníci nevedeli, za akú cenu sa bude obchodovať napríklad sója, ktorej by sa mali prípadné čínske sankcie podľa niektorých správ tiež dotknúť.
Zavedenie amerických ciel na časť čínskeho dovozu je súčasťou politiky protekcionizmu amerického prezidenta Donalda Trumpa. Podľa hlavy USA majú clá za cieľ ukončiť „nekalé prevody amerických technológií a duševného vlastníctva do Číny“ a ochrániť americká pracovné miesta.
Clá môžu byť vyššie
D. Trump už skôr pohrozil, že je pripravený zaviesť aj ďalšie clá. Celkovo by sa mohli dotknúť tovar v objeme 550 miliárd dolárov, čo je viac než bol celkový minuloročný čínsky dovoz do USA. V roku 2017 Čína do Spojených štátov doviezla tovar za 506 miliárd dolárov.
Čínsky premiér Li Kche-čchiang povedal, že z obchodnej vojny nikto nevyjde ako víťaz a upozornil, že Čína by nikdy nezačala obchodnú vojnu. Je však nútená prijať protiopatrenia, aby ochránila svoje záujmy. Peking kvôli americkým dovozným clám podal sťažnosť na Svetovú obchodnú organizáciu (WTO).
„Môžeme pravdepodobne povedať, že obchodná vojna bola oficiálne zahájená,“ citovala agentúra Reuters profesora aplikovanej ekonómie na univerzite Ťiao-tchung v Šanghaji Čchen Fej-sianga. „Ak to skončí vo výške 34 miliárd dolárov, bude to mať okrajový vplyv na obe ekonomiky, ale ak to vzrastie na 500 miliárd, ako povedal Trump, bude to mať veľký dopad na obe krajiny.“
Clá na niektoré druhy amerického tovaru oznámilo aj Rusko, ktoré tak reaguje na skoršie americká clá na dovoz ocele a hliníka. Ruské ministerstvo hospodárstva uviedlo, že zavedie clá vo výške 25 až 40 percent na dovoz optických vlákien, strojov používaných pri stavbe ciest, v ropnom a plynárenskom priemysle a strojov na ťažbu a spracovanie kovov. Clá sú zamerané na výrobky, u ktorých má Rusko k dispozícii rovnocennú náhradu.
Zavedenie amerických ciel sa na ázijských akciových trhoch takmer neodrazilo. Hlavný index šanghajskej burzy Shanghai Composite uzavrel obchodovanie posilnený o 0,5 percenta, za celý týždeň ale o 3,5 percenta klesol.
Straty zaznamenáva už siedmym týždňom za sebou. Tokijská burza uzavrela so ziskom 1,1 percenta, Hongkong avšak v popoludňajšom obchodovaní hlásil pokles o 0,5 percenta. Podľa analytikov trhy zavedenie ciel v obchodovaní vopred zohľadnili.
