Zatiaľ čo Čína zdvojnásobuje úsilie v rámci svojho strategického partnerstva s Ruskom, Európa sa obzerá po ázijských spojencoch inde, píše Politico.
Štátnici Čínu obišli
Budúci týždeň odcestujú predseda Európskej rady Charles Michel a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová do Tokia, kde majú spoločne hostiť summit EÚ – Japonsko. Pod podmienkou anonymity o tom informovali dvaja diplomati, pričom potvrdili správy japonských médií. Dvojica do východnej Ázie poletí po prvý raz, odkedy sa ujala svojich pozícii na čele EÚ krátko predtým, ako vypukla pandémia súvisiaca s ochorením Covid-19.
Nemecký kancelár Olaf Scholz minulý týždeň absolvoval svoju prvú cestu do Ázie, odkedy sa stal kancelárom. Čínu vynechal a namiesto nej si to namieril do Japonska. Ide o odklon od toho, čo praktikovala jeho predchodkyňa Angela Merkelová, ktorá uprednostňovala kultivovanie osobných väzieb s komunistickým vedením v Pekingu.
Pár dni predtým sa von der Leyenová zúčastnila Raisinského dialógu, kľúčového podujatia v oblasti zahraničnej politiky, ktoré sa koná Indii, kde výslovne varovala, že v rámci partnerstva medzi Pekingom a Moskvou „neexistujú žiadne hranice“.
Nadchádzajúce české predsedníctvo v Rade EÚ, ktoré začína v júni, má v pláne zorganizovať sériu podujatí s indicko-tichomorskými partnermi aj napriek tomu, že väčšina energie v Európe sa sústreďuje na ruskú vojnu na Ukrajine.
V skratke, nečakaná vojna na európskej pôde stimuluje blok k tomu, aby sa na Čínu pozrel z nového uhla, keďže sa zdá, že Čína je nerozlučným partnerom Ruska.
Podniky v Číne majú obavy
Dvadsať rokov Čína využívala obrovské výhody, ktoré jej členstvo v Svetovej obchodnej organizácii prinieslo. Mnoho európskych nadnárodných spoločností sa k Číne správalo ako ku kľúčovému trhu. Európske vlády boli do veľkej miery na strane svojich podnikov, ktoré uprednostňovali hlbšie integrovanie sa do druhého najväčšieho svetového hospodárstva, pričom iba naoko vnímali varovania v oblasti národných bezpečnostných hrozieb, kybernetických útokov a porušení ľudských práv, s ktorými prichádzali Spojené štáty a skupiny presadzujúce záujmy.
Vojna na Ukrajine však túto rovnicu zmenila.
Aj americký prezident Joe Biden, aj von der Leyenová varovali Peking pred „následkami“ a „rizikami poškodenia dobrej povesti“, ak pomôže Rusku obísť sankcie alebo mu poskytne zbrane. Britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová zašla ešte ďalej. „Keď hovoríme, že vzostup Číny je neodvrátiteľný, tak tým za Čínu robíme jej prácu. V skutočnosti jej vzostup nie je neodvrátiteľný. Ak nebudú hrať podľa pravidiel, tak ich vzostup nebude pokračovať,“ povedala minulý týždeň.
V podnikateľskom sektore si všimli túto novú rétoriku v oblasti Číny. Keďže západné spoločnosti z Ruska odišli, v podnikateľských kruhoch v Číne rastú obavy. Najmä po tom, čo Peking vynakladá len málo úsilia na to, aby sa dištancovalo od toho, čo čoraz viac pripomína odpadlícky štát.
Tokio sa spolieha na USA, no má miesto aj pre EÚ
Scholz priznal, že jeho rozhodnutie navštíviť Japonsko ako prvú ázijskú krajinu, odkedy sa stal kancelárom, „nebola žiadna náhoda“.
Zatiaľ čo sa zdržal akejkoľvek priamej kritiky Číny, Scholz zvýraznil potrebu diverzifikácie na strane nemeckých podnikov. Zaistenie dodávateľského reťazca, ktorý je menej závislý od jednotlivých krajín, je úlohou, ktorá dôležitejšia než kedykoľvek predtým, dodal. Čína nebude mať problém prísť na to, koho má Scholz na mysli.
Odkedy začala vojna bolo Japonsko označené za blízkeho partnera Západu. Stalo sa jedným z pár ázijských krajín (spolu s Južnou Kóreou a Singapurom), ktoré sa pridali k európskym a americkým sankciám, pričom Scholz počas svojho spiatočného letu na palube niesol pomoc, ktorú Japonsko darovalo Ukrajine.
Pokiaľ ide o to, ako sa Japonsko správa k Číne, tak sa jej regionálny nepriateľ, Tokio, do veľkej miery spolieha na bezpečnostnú spoluprácu s USA. Spolu s USA zorganizovalo vojenské hry a spoločné vojenské cvičenia pre prípad konfliktu s Čínou pre Taiwan. No stále existuje úloha aj pre EÚ.
„Aj keď si (v Japonsku) uvedomili, že Európania nenahradia spojenectvo, ktoré majú s Amerikou, (Európa) stále slúži ako dodatočná záruka,“ povedal Dietmar Schweisgut, bývalý veľvyslanec EÚ v Japonsku a Číne.
Prekážkou je dohoda o voľnom obchode
V niektorých rozmeroch však India pripomína skôr Čínu než Japonsko. Odmietla tlak Západu a zdržala sa hlasovania v OSN týkajúceho sa odsúdenia ruskej vojny. Naďalej ostáva obrovským dovozcom ruských zbraní. Skupiny na ochranu ľudských práv neustále vyjadrujú obavy, pokiaľ ide o zaobchádzanie s menšinami.
No Spojené štáty aj naďalej považujú Indiu za kľúčového partnera svojej indicko-tichomorskej stratégie, pričom spolu s Austráliou a Japonskom formujú bezpečnostnú sieť QUAD (skupina pre štvorstranný bezpečnostný dialóg). Pekinskí stratégovia ju momentálne považujú za najväčšiu hrozbu.
Počas svojej návštevy Naí Dillí kritizovala von der Leyenová Čínu pre jej partnerstvo s Ruskom. Indiu označila za najväčšiu demokraciu sveta a prisľúbila prehĺbenie ich obchodných vzťahov. S cieľom presvedčiť Indiu, aby sa Rusku obrátila chrbtom, dodala: „Výsledok tejto vojny nielenže určí budúcnosť Európy, ale takisto hlboko ovplyvní indicko-tichomorský región a zvyšok sveta.“
Chýbajúca dohoda o voľnom obchode je veľkým problémom vzťahov medzi EÚ a Indiou. Predchádzajúce sedemročné úsilie uzavrieť dohodu uviazlo na mŕtvom bode, no obe strany sa v súčasnosti pokúšajú obnoviť rokovania. Sporné otázky, akými sú poľnohospodárstvo, normy a pracovné práva, ostávajú nevyriešené.
India sa uchýlila k symbolickému gestu a rozhodla sa v Litve, na ktorú v súčasnosti Peking cieli svoje obchodné embargo, otvoriť nové veľvyslanectvo. Táto pobaltská krajina zaň lobovala desať rokov.
Aj indický premiér Naréndra Módí, aj japonský premiér Fumio Kišida tento týždeň pricestujú do Európy. Ich myšlienky v oblasti Číny budú určite pozorne vypočuté, no ukáže sa, či sa vo výsledku podniknú nejaké kroky.
Ďalšie dôležité správy
