Na dohľad od mangových a ananásových plantáží dokončujú pracovníci elektrárne Linglong One na čínskom dovolenkovom ostrove Hainan prvý malý modulárny jadrový reaktor na svete určený na komerčné využitie. Reaktor je súčasťou národnej flotily jadrových reaktorov, ktorých cieľom je zbaviť krajinu závislosti od uhlia a dovážaného paliva, uviedla agentúra Bloomberg.
„Existuje pravdepodobne najviac sedem krajín, ktoré sú schopné navrhnúť, postaviť a prevádzkovať jadrové elektrárne,“ povedal Cui Jianchun, diplomatický zástupca čínskeho ministerstva zahraničných vecí v neďalekom Hongkongu, počas oficiálnej návštevy elektrárne. „Kedysi sme boli pozorovateľmi, ale teraz je Čína lídrom.“
Vysoké tempo
Rozsah a rýchlosť jadrovej kampane Pekingu sú skutočne mimoriadne. Čína schválila svoju prvú jadrovú elektráreň v roku 1981. BloombergNEF teraz očakáva, že Čína do roku 2030 predbehne Francúzsko a USA v jadrovej kapacite a stane sa lídrom na trhu. V čase, keď sa celkovo stavia málo nových reaktorov, ich má Čína vo výstavbe 30. Peking vynaložil miliardy na výskum a experimenty. Jedným z nich je reaktor Linglong One, ktorý prevádzkuje spoločnosť China National Nuclear Power Co a ktorý je zatiaľ jediným malým modulárnym reaktorom schváleným Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE). Dokončený má byť do konca budúceho roka. Na očakávané technologické inovácie, ako je fúzia, teda spájanie atómov namiesto ich rozdeľovania, vynakladá Peking oveľa viac peňazí na výskum a vývoj ako USA.
V tom, čo Čína robí, nie je žiadne veľké priemyselné tajomstvo. Je to zväčša len otázka obrovského rozsahu, štátnej podpory a relatívne jednoduchého, opakovateľného dizajnu. Je to úspech, ktorý sa dá preniesť aj do zahraničia, keďže záujem o jadrovú elektrinu rastie kvôli požiadavkám na energetickú bezpečnosť a klímu. Platí to najmä pre rozvojové krajiny. Čína je spolu s Ruskom a Južnou Kóreou jednou z mála krajín dodávajúcich túto technológiu, keďže tradične silní hráči, USA a Francúzsko, strácajú vplyv a konkurencieschopnosť, čo vyvoláva diplomatické a v niektorých kruhoch aj bezpečnostné obavy.
„Čínske tempo je niečo, čo tu ešte nebolo,“ povedal François Morin, riaditeľ Svetovej jadrovej asociácie (WNA) pre Čínu.
Korene súčasného čínskeho úspechu siahajú do minulého desaťročia a k bezpečnostnému zlyhaniu v japonskej jadrovej elektrárni Fukušima, po ktorom bolo rozširovanie jadrových elektrární na celom svete pozastavené. Peking spočiatku pozastavil aj schvaľovanie nových elektrární, ale v roku 2019 túto prestávku ukončil. V posledných dvoch rokoch vláda schvaľuje desať nových reaktorov ročne, aby splnila svoj cieľ zvýšiť podiel jadrovej energie na celkovej výrobe elektriny na 15 percent do roku 2050. To stačí na to, aby sa jadrová energia stala tretím najväčším zdrojom energie po veternej a slnečnej energii.
USA majú stále najväčší počet elektrární. Za posledné desaťročie však postavili len tri reaktory, vrátane dvoch v elektrárni v Georgii.
Vládna podpora
„Čína je jedinou krajinou, kde sa výstavba za posledné desaťročie nezastavila,“ povedal Lin Poqiang, dekan Čínskeho inštitútu pre štúdium energetickej politiky. „Zastavenie novej výstavby inde spôsobilo, že buď vzniklo vákuum v oblasti skúseností – alebo toto odvetvie skrachovalo.“
Čína poskytla tomuto odvetviu vládnu podporu, konkrétne lacné financovanie zo strany štátnych bánk. To je dôležité. Podľa Morina väčšinu nákladov na prevádzku jadrového zariadenia počas jeho životnosti tvorí splácanie dlhu za výstavbu. A pri nízkej úrokovej sadzbe okolo dvoch percent je jadrová energia v mnohých oblastiach lacnejšia ako uhlie a zemný plyn.
Čína tiež uprednostňuje výstavbu viacerých reaktorov rovnakej konštrukcie. To vytvára štandardizáciu, pripravený dodávateľský reťazec a armádu vyškolených pracovníkov. Tým sa predchádza prekročeniu nákladov a oneskoreniam, ako sa to stalo v prípade elektrárne v Georgii.
„Je ťažké a nákladné dodať a postaviť reaktor, keď je jeho dizajn nový a program výstavby je malý,“ povedal Philip Andrews-Speed, vedúci výskumný pracovník Oxfordského inštitútu energetických štúdií.
Veľké plány Číny
Čína sa v súčasnosti sústreďuje na reaktor Hualong One, ktorý je označovaný za konštrukciu jadrového reaktora tretej generácie so zdokonalenými bezpečnostnými systémami, ktoré majú zabrániť roztaveniu reaktora aj v prípade straty kontroly nad elektrárňou. Takmer polovica reaktorov vo výstavbe alebo plánovaných reaktorov má túto technológiu. Číne sa tiež podarilo zabezpečiť domáce dodávky, aby ochránila priemysel pred geopolitickými problémami.
Táto technológia nie je revolučná, ale Peking sa ju nesnaží len kopírovať. V minulom roku ako prvý na svete začal komerčne prevádzkovať vysokoteplotný reaktor chladený plynom, tzv. technológiu štvrtej generácie. Tento typ využíva na chladenie hélium namiesto vody, čo je dôležité pri budovaní elektrární ďaleko od pobrežia. Analytici tvrdia, že Čína má zrejme desať až pätnásťročný náskok pred USA, pokiaľ ide o schopnosť zaviesť jadrové reaktory štvrtej generácie vo veľkom meradle.
V januári Čína tiež predstavila štátnu firmu, ktorej cieľom je urýchliť vývoj jadrovej fúzie. Tým sa oficiálne zapojila do pretekov o vývoj takmer neobmedzenej bezuhlíkovej energie, pri ktorej nedochádza k reťazovej reakcii, ktorá by sa mohla vymknúť spod kontroly. Podiel krajiny na všetkých jadrových patentoch sa do roku 2023 zvýši na 13,4 percenta z 1,3 percenta v roku 2008. Čína však vedie v počte patentových prihlášok v oblasti jadrovej syntézy. Táto technológia je však stále mimoriadne náročná.
Aj v roku 2019 bývalý šéf China National Nuclear Corp. uviedol, že čínske firmy by mohli do roku 2030 postaviť 30 jadrových reaktorov v zahraničí a zarobiť 145 miliárd dolárov (3,4 bilióna wonov) pomocou iniciatívy nazvanej nová Hodvábna cesta. Realita je však iná a zatiaľ sa tieto ambície nepodarilo naplniť, s výnimkou niekoľkých úspechov v Pakistane. Prispeli k tomu geopolitické napätie a obavy o bezpečnosť, hoci Čína si doteraz udržiava pomerne slušnú bezpečnostnú úroveň. Čína tiež nepodpísala žiadnu z viacerých medzinárodných zmlúv, ktoré stanovujú normy pre zdieľanie zodpovednosti v prípade nehôd. Neponúkla ani prevzatie vyhoreného paliva.
Ale aj keď sa západné krajiny zdráhajú dovážať čínsku jadrovú technológiu, mohli by pomôcť vlastnej energetickej transformácii prijatím jej modelu rozvoja. Obrovské množstvo projektov ukazuje, že je možné urobiť veľký pokrok smerom k čistej energii pomocou existujúcej jadrovej technológie za predpokladu dostatočného financovania, vládnej podpory a prísnych bezpečnostných noriem.
Ďalšie dôležité správy
