Obmedzenia prístupu Číny k vyspelým technológiám zo strany USA zabíjajú jej funkciu výrobnej základne pre export. Tvrdí to japonská spoločnosť Kyocera, pričom z jej vyhlásenia citovali Financial Times.
Hideo Tanimoto, prezident spoločnosti, ktorá je dôležitou súčasťou dodávateľského reťazca čipov, potvrdil výstavbu prvej továrne v Japonsku za takmer dve desaťročia. „Funguje to, pokiaľ sa [produkty] vyrábajú v Číne a predávajú v Číne, ale obchodný model výroby v Číne a exportu do zahraničia už nie je životaschopný,“ povedal H. Tanimoto.
„Nielenže sa zvýšili mzdy, ale samozrejme pri všetkom, čo sa deje medzi USA a Čínou, je ťažké vyvážať z Číny do niektorých regiónov.“ V októbri USA oznámili kontroly exportu, ktoré by vážne narušili snahy čínskych spoločností o vývoj špičkových technológií. Minulý mesiac sa Japonsko a Holandsko tiež dohodli s USA na obmedzení vývozu nástrojov na výrobu čipov do Číny. Medzi produkty Kyocera patria telefóny, tlačiarne a solárne panely. Spoločnosť má 70-percentný globálny podiel na trhu s keramickými komponentmi pre zariadenia na výrobu čipov.
H. Tanimoto uviedol, že americké exportné kontroly boli súčasťou dôvodu, prečo Kyocera tento mesiac znížila svoju celoročnú prognózu prevádzkového zisku o 31 percent. „Ak výrobcovia čipových zariadení zastavia dodávky do Číny, naše objednávky budú do istej miery ovplyvnené... Teraz sa dokonca žiada, aby neposielali svoje najmodernejšie nástroje,“ povedal.
Medzi mlynskými kameňmi
Kyocera sa čoraz viac ocitá v obchodnom spore medzi dvoma najväčšími svetovými ekonomikami. V roku 2019 premiestnila výrobu svojich tlačiarní pre americký trh z Číny do Vietnamu, aby sa vyhla clám na Čínu uloženým Trumpovou administratívou. Presunula tiež výrobu kamier pre USA z Číny do Thajska. H. Tanimoto povedal, že teraz by bolo takmer nemožné vyrábať hardvér v Číne bez prístupu k technológii čipov ovplyvnenej sprísnenými predpismi, hoci krajina môže mať stále konkurenčnú výhodu v oblasti softvéru a umelej inteligencie.
Výrobca so sídlom v Kjóte už desaťročia zaujal konzervatívny postoj k investíciám, aby sa zameral na vytváranie zisku. Ale pod vedením Tanimota, ktorý nastúpil do funkcie prezidenta v roku 2017, spoločnosť zmenila stratégiu, aby preskúmala nové možnosti rastu, pričom vynaložila 62,5 miliardy jenov (464 miliónov dolárov) na vybudovanie zariadenia na balenie polovodičov vo svojom závode v Kagošime v južnom Japonsku.
V novembri sa zaviazala takmer zdvojnásobiť kapitálové výdavky v priebehu nasledujúcich troch rokov na 900 miliárd jenov s cieľom rozšíriť výrobu komponentov a kondenzátorov súvisiacich s čipmi používaných v smartfónoch a iných produktoch. Jej prvým domácim závodom postaveným za takmer 20 rokov bude továreň na elektronické súčiastky v Nagasaki, ktorej prevádzku plánujú začať v roku 2026. Investori privítali odvážnejšie výdavkové plány spoločnosti Kyocera, ale zároveň vyzvali spoločnosť, aby zlepšila svoje riadenie a návratnosť vlastného kapitálu predajom 15-percentného podielu v telekomunikačnom biznise KDDI, ktorý založil zakladateľ skupiny Kazuo Inamori. Zomrel v auguste.
Kolaterál aj dividendy
H. Tanimoto uviedol, že spoločnosť nezníži svoj podiel 1,4 bilióna jenov v KDDI a namiesto toho ho použije ako kolaterál na požičanie 500 miliárd jenov na akvizičné plány v oblasti elektronických komponentov. „Ak to predáte, budete pomerne výrazne zdanení, keďže ide o kapitálový zisk. Ak si požičiate peniaze a použijete ich ako kolaterál, môžete si požičať za nižšiu úrokovú sadzbu a stále dostávať dividendy,“ povedal prezident spoločnosti Kyocera. „Dividendy sú oveľa vyššie ako úrokové sadzby...Ponechanie si podielu môže urýchliť rast našej spoločnosti.“
V reakcii na výzvy akcionárov, aby znížili podiel nedostatočne výkonných podnikov Kyocery, ako sú smartfóny, H. Tanimoto povedal, že spoločnosť sa najskôr zameria na vytváranie ziskov tým, že prejde na predaj svojich zariadení skôr podnikom ako spotrebiteľom. „Verím, že po prechode na obchodné využitie sa môžeme vrátiť k dvojciferným ziskom,“ dodal s tým, že povedal aj tímu, aby to dosiahol v nasledujúcich troch rokoch, „aby naše komunikačné podnikanie prežilo“.