Len málo krajín a dokonca ani len Rusko nemá pád Sovietskeho zväzu naštudovaný tak dôkladne ako Čína, napísal v článku pre agentúru Bloomberg profesor na Claremont McKenna College Pchej Min-sin.
Začiatkom 90. rokov poverila Komunistická strana Číny viacero tímov výskumníkov, aby sa touto témou zaoberali. Jedným z hlavných ponaučení, ku ktorému dospeli, bolo, že preteky Sovietskeho zväzu so Spojenými štátmi spôsobili čínskej ekonomike bankrot a poškodili legitimitu miestneho režimu.
Varovný príklad
Podľa najnovšej správy amerického ministerstva obrany o raste vojenských schopností Číny sa zdá, že Peking na túto lekciu pozabudol, napísal Pchej. Je to znepokojujúce a ironické zároveň, pretože čínsky prezident Si Ťin-pching sa už dlho snaží vyhnúť tomu, aby jeho krajinu postretol rovnaký osud ako Sovietsky zväz.
Odkedy sa Si koncom roka 2012 dostal k moci, presadzuje v Číne na poli domácej politiky stratégiu, ktorej cieľom je odstrániť sily, ktoré spôsobili pád Sovietskeho zväzu. Patria medzi ne napríklad občianska spoločnosť, liberálna ideológia a skorumpované úrady.
Okrem toho sa prezident usilovne snaží modernizovať ozbrojené sily Číny tak, aby boli do roku 2027 schopné obsadiť Taiwan či sa do roku 2049 vyrovnať Spojeným štátom. Najznepokojujúcejšie zo všetkého podľa Pcheja je, že snahy Pekingu o rozšírenie jadrového arzenálu krajiny prekonávajú z hľadiska rozsahu a komplexnosti všetky jeho doterajšie pokusy. Aspoň tak to uvádza najnovšia správa Pentagónu.
Výška oficiálneho čínskeho rozpočtu na obranu v roku 2022 stúpla na približne 230 miliárd dolárov, no podľa odhadov sú skutočné výdavky výrazne vyššie. Pekingu hrozí, že zopakuje tie isté chyby, aké urobilo vedenie Sovietskeho zväzu v sedemdesiatych rokoch 20. storočia. V tom období sa Sovietsky zväz vojenskou silou takmer vyrovnal Spojeným štátom. Desať rokov nato sa však jeho ekonomika a politická legitimita rozpadli, dodal Pchej.
Šance Číny
Pre čínskeho prezidenta možno ešte nie je neskoro, aby si pripomenul lekcie z obdobia studenej vojny. Tou najdôležitejšou je, že pád Sovietskeho zväzu nezapríčinili prehraté preteky v zbrojení, ale uprednostňovanie vojenskej sily pred ekonomickou produktivitou.
Preteky v zbrojení sú podľa profesora iba jedným z aspektov súťaže medzi dvoma znepriatelenými veľmocami, pričom víťazstvo zvyčajne dosiahne tá z nich, ktorá je schopná generovať viac zdrojov prostredníctvom efektívnej ekonomiky a inovačného technologického ekosystému.
Veľmoc s menej dynamickou ekonomikou môže stále svojmu bohatšiemu protivníkovi z hľadiska vojenského arzenálu konkurovať, no dosiahne to iba na úkor obyvateľov, ktorých pripraví o zdroje, čím v krajine dôjde k poklesu životnej úrovne a oslabeniu legitimity režimu.
Relatívny rozdiel medzi čínskou a americkou ekonomikou je nižší než bol svojho času medzi Sovietskym zväzom a Spojenými štátmi. Čínski lídri sa preto môžu domnievať, že ustoja preteky v zbrojení lepšie ako Sovietsky zväz, dodal Pchej.
Takéto zmýšľanie je ale podľa neho nesprávne. Podobne ako počas studenej vojny, Čína súperí nielen so Spojenými štátmi, ale aj s ich spojencami. Hrubý domáci produkt Číny v roku 2022 predstavuje približne 70 percent HDP Spojených štátov.
„Ak započítame jadrových spojencov Ameriky – Japonsko, Spojené kráľovstvo, Kanadu, Austráliu a Indiu, ktorá je hlavným regionálnym konkurentom Číny, tak HDP Číny predstavuje iba 45 percent ich kombinovanej hospodárskej produkcie,“ ozrejmil profesor. Pre porovnanie, počas Studenej vojny predstavovalo HDP Sovietskeho zväzu podľa odhadov CIA 58 percent HDP Spojených štátov.
Zmena stratégie
Keďže sa vzťahy Pekingu s Washingtonom zhoršujú, Čína zrejme nemá inú možnosť, než pokračovať v posilňovaní ozbrojených síl. Nemala by pritom ale zabúdať, že jej vojenské pokroky boli možné najmä vďaka bohatstvu a technologickým schopnostiam, ktoré sú výsledkom štyridsať rokov trvajúcich reformných a globalizačných snáh miestnej vlády.
Ak chce Čína stíhať držať krok s bohatším, inovatívnejším a efektívnejším rivalom, bude sa musieť vzdať svojich hospodárskych politík namierených proti trhu a oslobodiť dynamický súkromný sektor, uzavrel Pchej.